Andrea Holíková

Pojem „panvové dno“ je v našom slovníku ešte stále tabu témou, pričom na jej dôležitosť by sme mali klásť omnoho väčší dôraz a to nie len v živote žien, ale aj mužov. Čo tvorí panvové dno? Panvové dno označuje komplexný pojem troch na seba nasadajúcich vrstiev kostrových svalov, ktoré sme schopní ovládať vôľou. Anatómia svalov panvového dna sa u mužov a žien odlišuje, avšak v oboch prípadoch pripomína tvar misky. Vonkajšia vrstva svalov je špecifická prednými a zadnými svalovými zvieračmi, ktoré zabezpečujú otváranie a zatváranie pošvového otvoru, močovej rúry a konečníka. Stredná vrstva vystiela malú panvu od lonovej kosti až ku sedacím kostiam v podobe rozprestretého vejáru, slúži k udržiavaniu orgánov v malej panve. Vnútorná vrstva je najväčšou a najdôležitejšou vrstvou svalov panvového dna, ktorá ostatným dvom vrstvám napomáha k ich správnej funkcii. Funkcie panvového dna Panvové dno zohráva v prvom rade funkciu stabilizačnú. Napomáha pri aktivácií svalov hlbokého stabilizačného systému a udržiavaní vnútrobrušného tlaku spolu s bránicou, šikmými brušnými svalmi, priamym brušným svalom a hlbokými chrbtovými svalmi. Rovnako zabezpečuje podporu pre vnútorné orgány nachádzajúce sa v malej panve – močový mechúr, maternicu a konečník. Svaly panvového dna majú nie len schopnosť aktivácie (svalovej kontrakcie), ale aj schopnosť relaxácie, teda uvoľneniu svalového napätia. Vďaka tejto funkcií sme schopní zadržiavať a vyprázdňovať stolicu a moč. U žien pri pôrode je dôležitá relaxačná funkcia v zmysle uvoľnenia svalstva zvieračov a pošvy pre jednoduchší priebeh pôrodu dieťaťa. Svalstvo panvového dna sa sťahuje vôľou ale aj reflexne, teda má funkciu zieračovú, ktorá sa prejavuje najmä pri kašlaní, kýchaní, smiechu alebo manipulácií s ťažkými bremenami. V týchto prípadoch sa panvové dno stiahne a reflexne uzatvorí svalové zvierače. Ďalšou funkciou je pohlavná funkcia zohrávajúce dôležitosť pri pohlavnom styku, pri prežívaní sexuality v zmysle citlivosti a bolestivosti u žien, pri erektilnej schopnosti mužov a tiež pri schopnosti otehotnenia. Akékoľvek narušenie týchto funkcií môže viesť k vzniku rôznych zdravotných komplikácií. Dysfunkcia panvového dna Príčiny k vzniku dysfunkcie panvového dna sú rôzne. Najčastejšie dochádza k dysfunkcii kvôli zmene svalového napätia. Svaly panvového dna by mali fungovať pod fyziologickým svalovým napätím. Pokiaľ sa toto napätie zvýši môžu nastať bolesti v podbrušku, v malej panve, pri vyprázdňovaní, môže dôjsť k zmene menštruačného cyklu, k zintenzívneniu predmenštruačného syndrómu, až k nadobudnutiu funkčnej sterility. V prípade, že sa napätie svalov panvového zníži, môže sa objaviť inkontinencia moču (únik moču) alebo pokles či úplné vypadnutie orgánov malej panvy ako maternice, močového mechúra a iných. Fyzioterapia svalov panvového dna Fyzioterapia panvového dna spočíva najmä v dôslednej diagnostike celého pohybového aparátu, svalov panvového dva, diagnostike panvy a jednotlivých okolitých štruktúr a následnom stanovení terapeutického programu. Pracuje sa najmä so schopnosťou aktivácie a relaxácie svalov panvového dna s využitím aj pri bežných denných činnostiach. V rámci terapie panvového dna sú využívané mobilizačné techniky, posilňovacie cvičenia, strečingové a relaxačné techniky, korekčné cvičenia, myofasciálne techniky a využitie rôznych terapeutických pomôcok a pomocnej fyzikálnej terapie. Potrebujete sa poradiť, prípadne vyšetriť funkciu Vášho panvového dna? Neváhajte nás kontaktovať. Stačí kliknúť nižšie a svoj termín si objednáte telefonicky alebo online. V prípade objednávky online, vyberať fyzioterapeutku Andreu Holíkovú, ktorá sa špecializuje na danú problematiku.

Pôrod sekciou Pôrod sekciou, tiež poznáme ako cisársky rez, teda chirurgický zákrok, počas ktorého sa narodí dieťa prostredníctvom rezu brušnej steny a maternice. V dnešnej dobe ide o veľmi často vykonávajúci sa typ pôrodu. Pôrod sekciou môže byť buď plánovaný, pokiaľ existuje indikácia už počas tehotenstva, akútny, ak boli vyčerpané možnosti počas prebiehajúceho pôrodu alebo urgentný, kedy je ohrozený život dieťaťa alebo matky. Je nevyhnuté ho vykonať pre zdravie dieťaťa, zdravie matky alebo pri rôznych pôrodných komplikáciách, ktoré zabraňujú prirodzenému pôrodu cestou vaginálnou. Ako pri každom chirurgickom zákroku existujú určité riziká a aj obdobie zotavovania sa. Fyzioterapia Fyzioterapiu po pôrode sekciou pokladáme za veľmi dôležitú najmä pre podporu hojenia zošívaných tkanív a mobilitu jazvy, pre zmiernenie bolestí a nepohodlia, na zvýšenie svalovej sily a na posilnenie svalov panvového dna. Pre matky slúži tiež na rýchlejší návrat do fyzickej kondície. Rovnako fyzioterapiu po pôrode sekciou využívame ako prevenciu tehotenských a popôrodných komplikácií, napríklad ako prevencia pred vznikom krvných zrazenín, respiračných problémov, teda na podporu dýchacích a obehových funkcií. V praxi sa v rámci tehotenskej a popôrodnej rehabilitácie veľmi často stretávame s problematikou diastázy brušnej steny. Správnou fyzioterapiou si žena celkovo pomáha k podpore a udržiavaniu svojho psychického stavu. Priebeh výkonu sekciou Počas pôrodu sekciou sa v závislosti od stavu situácie a preferencií matky podáva spinálna alebo celková anestézia. Po sterilizovaní oblasti brucha sa vykoná transverzálny (vodorovný) rez v spodnej časti brucha, kedy sa prerezávajú všetky vrstvy brušnej dutiny, ktorými sú: koža, podkožie, fascia priameho brušného svalu, pobrušnica a blana pokrývajúca maternicu a močový mechúr. Svaly väčšinou zostávajú neporušené, odsúvajú sa na bok. Rez sa vykonáva približne 2 až 3 cm nad lonovou kosťou. Na tomto mieste sa po pôrode bude nachádzať jazva, s ktorou je potrebné pracovať po odstránení stehov. Dĺžka rezu a teda vzniknutej jazvy je závislá od veľkosti plodu. Nasleduje otvorenie maternice (hysterotómia), pôrod plodu a pôrod placenty, kontrola brušnej dutiny, poprípade odstránenie zvyškov. Následne sa zašije maternica v jednej alebo dvoch vrstvách a porušené vrstvy brušnej dutiny v samostatných vrstvách. Priebeh fyzioterapie V rámci prvých 6 až 12 hodín po pôrode je matka poučená o tom, ako má vykonávať osobnú hygienu a fixovať jazvu pri vstávaní. Počas prvého týždňa po pôrode sa rehabilitácia zameriava najmä na cvičenia na horné a dolné končatiny pre podporu obehových funkcií, tým zlepšenia hojenia poškodených štruktúr a prekrvenia oblasti malej panvy a brušnej dutiny. Pokiaľ nemá matka zavedený permanentný močový katéter na odvádzanie moču, na tretí deň po pôrode môže začať s intenzívnym posilňovaným svalov panvového dna v polohe na chrbte, na boku alebo v sede. Ďalej sa nacvičuje chôdza, sebaobsluha a bežné fungovanie pacientky. Koncom prvého týždňa sa odporúčajú pridať cvičenia v stoji, cvičenia zamerané na správne držanie tela. Počas našej terapie sú matky poučené o manipulácií s dieťaťom, aby mysleli aj na svoje zdravie a hlavne chrbát, keď dieťa zdvíhajú, umývajú, prebaľujú či koja. Po vybratí stehov ďalej v terapii pokračujeme s mobilitou jazvy a starostlivosťou o jazvu. Po troch týždňoch po pôrode môžeme do rehabilitačného programu pridať cvičenia v polohe na bruchu a cvičenia na posilnenie brušných svalov. Do šiestich týždňov odporúčame našim pacientkám vykonávať cvičenia s ľahkými bremenami a vykonávať ľahké domáce práce. Po troch mesiacoch môže pacientka nastúpiť do bežného režimu fungovania, vrátene športu a nosenia bremien. V období šestonedelia je dobré sa udržiavať v kondícií napríklad prostredníctvom chôdze, Nordic Walkingu alebo plávania. Ak ste po pôrode cisárskym rezom, neváhajte kliknúť nižšie a rezervujte si svoj termín u fyzioterapeuta. My Vám začiatok uľahčíme tým, že Vám dáme 20 % zľavu na prvý termín fyzioterapie. Do objednávky stačí zadať poznámku "blog pôrod sekciou". Tešíme sa na Vás.

Od chvíle, kedy sa deti narodia, nám prinášajú do života plno radosti a úsmevov. Sledujeme ako začínajú spoznávať svet prostredníctvom pohybu. Otáčajú sa, uchopujú hračky, lozia, stavajú sa pri nábytku, postupne chodia a behajú. Ich prvé kroky sú pre nás nezabudnuteľnými okamihmi. Okrem toho by sme si však mali všímať, akým spôsobom tieto pohyby vykonávajú, teda sledovať vývoj pohybov počas prvých rokov ich života, pretože práve tieto momenty, môžu ovplyvniť ich pohybový aparát v ďalšom vývoji a raste organizmu. U veľa detí je tento psychomotorický vývoj zanedbaný. V dôsledku toho sa u nich vytvárajú pohybové odchýlky a poruchy, ktoré ovplyvňujú ich istotu pri pohybovaní sa, a tým narúšajú využitie plného potenciálu pohybu dieťaťa. Veľa z nás si tieto odchýlky začínajú všímať až keď sa dieťa začne samostatne a voľne pohybovať. Čím skôr sa tieto komplikácie podchytia, tým skôr môže dieťa žiť plnohodnotnejšie a s väčšou radosťou k pohybu. V našej praxi sa venujeme deťom od troch rokov. V rámci predškolského veku sa u detí najčastejšie stretávame s problematikou plochých nožičiek, valgóznymi členkami, padnutými kolienkami dovnútra, slabým bruškom či diastázou. Pracujeme s deťmi napríklad so zlou stabilitou nožičiek alebo vypuklým bruškom, čo im môže vyvolávať dyskomfort pri motoricky náročnejších pohyboch, ktorým sa môžu vyvarovať, ako sú chôdza do schodov, chôdza po nestabilných plošinách, behanie, skákanie a iné pohyby. Stretávame sa taktiež s poruchami svalového napätia (tonusu), teda deťmi so svalovou hypotóniou (zníženým svalovým napätím). Tieto deti sa prejavujú ako menej aktívne, pomalšie pri vykonávaní pohybov. V predškolskom veku bývajú deti skôr hypermobilné, teda majú zväčšené rozsahy pohybu v kĺboch, najčastejšie lakťových a kolenných, čo môže narúšať ich stabilitu kĺbov, prispieť k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupavky, bolestiam svalov aj kĺbov a celkovo zvýšiť riziko zranení. U hypotonických, hypermobilných detí vykonávame cielené cvičenia najmä na posilnenie svalových skupín. V tomto veku sú deti veľmi hravé a nedokážu sa plne sústrediť na korigovanie svojho tela v statických polohách. Terapiu pre deti sa preto snažíme viesť najmä prostredníctvom hry a rôznych dynamických pre deti zaujímavých pohybov a polôh. Využívame rôzne farebné pomôcky na cvičenie, aby sme upútali ich pozornosť, ako sú loptičky, expandery, nestabilné plošiny ako proprioceptívny chodník, ježkovia, fitloptaalebo bosu balance. Vytvoríme im rôzne prekážkové dráhy a vyskúšame aj lezecký pohyb na rebrinách. V období, keď prechádzajú zo škôlok do škôl, sa ich denný režim pohybu mení. Nemajú priestor na to, aby sa celý deň voľne pohybovali a hrali v rôznych polohách. Namiesto toho, každý deň nosia na chrbte ťažké tašky plné zošitov a učebníc, počas doobedia sedia v laviciach v statickej polohe, v neprispôsobených podmienkach - nízkych alebo naopak vysokých laviciach, či na stoličkách. V tomto období dochádza k veľkej zmene organizmu kvôli rastu a vývinu. U takýchto detí sa najčastejšie stretávame s problémami v oblasti chrbtice, s diagnózami chybného držania tela, skoliózami, skoliotickým držaním tela a hypermobilným syndrómom. Môžeme u detí vidieť predsunuté držanie hlavy, vyhrbený chrbát s odstávajúcimi lopatkami, vypuklé brucho a nesprávne postavenie panvy. Rovnako môžu byť spojené aj s nesprávnym postavením alebo dĺžkou dolných končatín, čo sa taktiež prejaví hlavne na chrbtici. U detí v tomto veku sa už zameriavame na cielenejšie pohyby, využívame aj statickejšie polohy, pretože už vedia vnímať svoje telo a pracovať na cielenejších a detailnejších pohyboch. Najčastejšie v praxi využívame metódu Dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie (DNS), Freemanovu metódu, Akrálnu koaktivačnú metódu (ACT), metódu Ľ. Schroth alebo Klappovo lezenie. S nástupom puberty, rýchlym rastom a hormonálnymi zmenami je pre deti potrebné aby svoj telesný vývoj viedli správnym smerom. Fyzioterapia u detí v puberte sa prostredníctvom cvičenia zameriava aj na prevenciu zdravotných problémov pohybového aparátu. Rovnako aj v tomto veku sa najčastejšie stretávame s poruchami v oblasti chrbtice, poruchami spôsobenými svalovou nerovnováhou, ale aj rastovými bolesťami, športovými úrazmi, či chronickými ochoreniami. U dievčat sa môžu vyskytovať problémy v oblasti panvy a brušnej dutiny na podklade prichádzajúcej menštruácie, ale aj tejto problematike sa vieme spoločne povenovať. Fyzioterapiu pre deti aplikujeme aj pri pacientoch s neurologickými, genetickými či autoimunitnými ochoreniami ako sú detská mozgová obrna (DMO), spinálna svalová atrofia (SMA), svalová dystrofia, myasthenia gravis. Cvičebný program je individuálne zvolený a vytvorený na základe pacientových schopností a zručností v danom veku. Pokiaľ nie je možné, aby sa pacienti so spomínanými diagnózami dopravili za nami do ambulancie, radi ich navštívime v ich domácom prostredí. V rámci terapie vykonávame najmä Bobath a Kabath techniku, respiračnú fyzioterapiu, polohovanie, pasívne pohyby, aktívne - asistované cvičenia pre zachovanie rozsahu pohybu v kĺboch, ako aj prevenciu pred kontraktúrami. Doprajte aj Vašim deťom zdravý pohyb. Rezervujte si termín na komplexné vstupné vyšetrenie a spoločne zistíme, či má Vaše dieťa zdravý pohybový vývoj, prípadne nastavíme individuálny plán plán fyzioterapie.