Fyzioterapeut je neoddeliteľnou súčasťou športového tímu ako odborník na pohyb, ktorý dokáže doladiť techniku do najmenších detailov. Jeho prítomnosť pri sledovaní športovca pomáha predchádzať chronickým zraneniam a zabezpečuje efektívnu prevenciu. Okrem toho vedie individuálne prispôsobený proces rehabilitácie a rekonvalescencie, pričom zohľadňuje špecifiká daného športu. Dôležitú úlohu zohráva aj pri výbere vhodných regeneračných metód, či už v rámci bežných tréningov, alebo v náročnejších obdobiach, ako sú predsúťažná a súťažná fáza. Spolupráca fyzioterapeuta a trénera Spolupráca medzi trénermi a fyzioterapeutmi je nevyhnutná na udržanie zdravia športovcov a maximalizáciu ich potenciálu. Efektívna komunikácia medzi týmito odborníkmi umožňuje vytvoriť vyvážený tréningový plán, ktorý reflektuje nielen rozvoj fyzických schopností, ale aj ochranu pred zraneniami a správnu regeneráciu. Tréneri by mali rešpektovať poznatky fyzioterapeutov o biomechanike pohybu, kompenzačných cvičeniach a regeneračných stratégiách, zatiaľ čo fyzioterapeuti musia chápať športové požiadavky a tréningové ciele, aby vedeli navrhnúť účinné rehabilitačné a preventívne opatrenia. Vzájomná dôvera a rešpekt sú kľúčové pre úspešnú spoluprácu, ktorá umožní športovcom bezpečne napredovať. Keď odborníci spoločne monitorujú ich stav, včas odhalia pohybové deficity, únavu či zvýšené riziko preťaženia a môžu adekvátne upraviť tréningový proces. Tento synergický prístup prispieva k dlhodobej stabilite športovej kariéry, čo je výhodné nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celé tímy. Fyzioterapia ako prevencia zranení Pravidelné konzultácie s fyzioterapeutom pomáhajú športovcom udržať rovnováhu tela, predchádzať preťaženiu a minimalizovať riziko zranení. Fyzioterapeut dokáže analyzovať pohybové vzory a prispôsobiť techniku pre efektívnejšie vykonávanie jednotlivých disciplín. Napríklad pri behu môže upraviť došľap, pri silových športoch dbať na rovnomerné rozloženie síl pri zdvíhaní záťaže, v lezení dbať na postavenie ramenného pletenca a pohyby hornej končatiny. Takéto detailné biomechanické analýzy umožňujú športovcom pohybovať sa plynulejšie a s menším zaťažením na kĺby, väzy či svaly. Kompenzačné cvičenia Neoddeliteľnou súčasťou práce fyzioterapeuta je aj implementácia kompenzačných cvičení do tréningového procesu. Každý šport má špecifické pohybové vzory, ktoré môžu viesť k jednostrannému preťaženiu, preto je dôležité ich kompenzovať vhodnými cvičeniami. Kompenzačné cvičenie neznamená, že stačí robiť opačné pohyby aké si vyžaduje daný šport. Kompenzačný tréning zahŕňa stabilizačné a mobilizačné prvky, ktoré pomáhajú vyrovnávať svalové dysbalancie a udržiavať správnu funkčnosť pohybového aparátu. Fyzioterapeut sa zameriava na posilnenie hlbokého stabilizačného systému, ktorý je základom pre efektívny a bezpečný pohyb. Okrem toho môže využívať techniky ako myofasciálne uvoľňovanie, neuromuskulárnu reedukáciu či proprioceptívne tréningy, ktoré pomáhajú športovcom lepšie vnímať svoje telo a predchádzať zraneniam. Vďaka takejto systematickej starostlivosti môžu športovci nielen predchádzať bolestiam a diskomfortu, ale aj dlhodobo udržať vysokú úroveň svojich schopností. Tréning propriorecepcie Tréning propriocepcie a vnímania vlastného tela zohráva zásadnú úlohu v športovej príprave, pretože umožňuje presnejšie pohybové reakcie, lepšiu koordináciu a vyššiu stabilitu. Propriocepcia, teda schopnosť tela vnímať polohu a pohyb v priestore bez nutnosti vizuálnej kontroly, je nevyhnutná pre efektívne riadenie pohybov. Špecifické proprioceptívne cvičenia, ako sú balančné tréningy, dynamická stabilizácia či reakčné cvičenia, pomáhajú športovcom udržať kontrolu nad telom aj v náročných situáciách, napríklad pri prudkej zmene smeru alebo pristátí po skoku. Okrem toho tento typ tréningu zlepšuje nervovosvalovú koordináciu, čím sa zrýchľuje reakčný čas a znižuje riziko preťaženia. Fyzioterapeut zohráva kľúčovú úlohu v nastavení týchto cvičení tak, aby vyhovovali individuálnym potrebám športovca a jeho disciplíne, čím sa zabezpečí nielen efektívnejší pohyb, ale aj dlhodobé zlepšenie stability a kontroly nad telom. Športový fyzioterapeut zohráva neoceniteľnú úlohu aj v procese regenerácie po intenzívnych tréningoch a súťažiach. Správne nastavená regenerácia je kľúčová na udržanie dobrej kondície, prevenciu pretrénovania a minimalizáciu rizika zranení. Fyzioterapeut monitoruje stav pohybového aparátu športovca a prispôsobuje vhodné regeneračné metódy podľa aktuálnych potrieb tela. Medzi najčastejšie využívané techniky patrí hydroterapia (bazén, vírivka, kontrastné kúpele) na podporu cirkulácie a uvoľnenie svalov, sauna a kryoterapia na zmiernenie zápalových procesov a urýchlenie zotavenia či masáže na odbúravanie svalového napätia a zlepšenie prietoku krvi. Aktívna regenerácia, zahŕňajúca strečing či mobilizačné cvičenia, napomáha udržiavať optimálnu pohyblivosť. Dôležitou súčasťou práce fyzioterapeuta je aj edukácia športovcov o správnych regeneračných postupoch, aby si vedeli efektívne naplánovať odpočinok a prispôsobiť ho svojmu tréningovému režimu. Pravidelné konzultácie a individuálny prístup k regenerácii pomáhajú športovcom dosahovať stabilné výkony bez zbytočných zdravotných komplikácií. Správne nastavená spolupráca medzi fyzioterapeutom a športovcom je kľúčová pre dlhodobé udržanie zdravia a optimálnu pohybovú efektivitu. Vďaka individuálnemu prístupu, prevencii a cielenej regenerácii môže športovec efektívnejšie trénovať a zároveň minimalizovať riziko zranení. Fyzioterapia tak nie je len o riešení problémov, ale predovšetkým o ich predchádzaní a podpore dlhodobej športovej výdrže. V SylvoRehab sa venujeme fyzioterapii zameranej na prevenciu zranení pri športe, zlepšeniu svalovej koordinácie, či efektívnosti pohybu ako takého. Ak už prišlo ku zraneniu, urýchlime Vašu rekonvalescenciu po zranení, aby ste sa čím skôr mohli na plno venovať Vášmu tréningovému procesu. Rezervujte si termín telefonicky, alebo online po kliknutí na tlačidlo nižšie.

Artróza je degeneratívne ochorenie kĺbov, pri ktorom dochádza k postupnému opotrebovaniu kĺbu a zmenám na povrchu kostí a chrupaviek. Pri tomto ochorení sa povrch chrupavky a kosti stáva drsným a zrnitým, čo vedie k zvýšenému treniu a nerovnomernému zaťaženiu kĺbových štruktúr. Rizikové faktory Vek zohráva dôležitú úlohu, pretože čím je človek starší, tým je pravdepodobnosť vzniku artrózy vyššia, najmä po 50. roku života. Ženy majú vyššie riziko artrózy ako muži, čo môže byť spôsobené hormonálnymi zmenami. Obezita či nadváha predstavuje ďalší dôležitý faktor, pretože nadmerná hmotnosť vyvíja zvýšenú záťaž na kĺb a urýchľuje jeho degeneráciu. Typ zamestnania taktiež môže ovplyvniť vznik artrózy, keďže manuálna práca alebo práce s vysokou fyzickou záťažou môžu prispievať k väčšiemu opotrebovaniu kĺbu, najmä pokiaľ na takúto záťaž nie je náš svalový aparát dostatočne pripravený. Viaceré výskumy poukazujú na geneticky viazanú predispozíciu, a rovnako niektoré geneticky podmienené odchýlky vývoja, ako napríklad dysplázia bedrového kĺbu zvyšujú riziko rozvoja artrózy. Prejavy artrózy bedrového kĺbu bolesť, ktorá sa spočiatku prejavuje pri záťaži, no neskôr môže byť prítomná aj v pokoji. Bolesť často vyžaruje do slabín, stehien alebo kolien. stuhnutosť kĺbu je ďalším príznakom, pričom sa najčastejšie objavuje po dlhšom sedení alebo ráno po prebudení. Postupne dochádza k obmedzeniu pohyblivosti, čo spôsobuje ťažkosti pri chôdzi, nastupovaní do auta alebo obúvaní. praskanie, či iné zvuky v kĺbe počas pohybu, ktoré sú dôsledkom zmien v štruktúre chrupavky. Liečba Liečba artrózy bedrového kĺbu sa zameriava na zmiernenie bolesti, zlepšenie funkcie kĺbu a oddialenie potreby chirurgického zákroku. Fyzioterapia zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu. Fyzioterapia je komplexná a obsahuje viacero techník a prístupov: Manuálne techniky: pomáhajú uvoľniť svalové napätie, znižovať bolesť a zlepšovať prekrvenie mäkkých tkanív okolo kĺbu. Mobilizačné techniky: podporujú lepšiu pohyblivosť kĺbu a znižujú tuhosť. Tréning stability a propriorecepcie: pomáha zlepšiť stabilitu kĺbu a predchádzať pádom. Tento tréning zahŕňa cvičenia na nerovných povrchoch, balansovanie a aktiváciu hlbokých stabilizačných svalov. Silový tréning: Zameriava sa na posilnenie svalov dolných končatín, najmä veľkých svalových skupín stehien a zadku, ktoré stabilizujú kĺb. Izometrické cvičenia sú vhodné pre pacientov, ktorí pociťujú silnú bolesť, pretože nezaťažujú kĺb pohybom. Vhodné sú cvičenia v uzavretom kinetickom reťazci, ako sú drepy a podrepy s oporou alebo rôzne odporové cvičenia, pretože pomáhajú zlepšiť stabilitu a funkčnosť kĺbu. Postupné zvyšovanie záťaže je dôležité, pričom sa odporúča tréning so záťažou na úrovni 50–70 % maximálnej sily, pretože sa ukázalo, že tento prístup vedie k zlepšeniu svalovej sily a zmierneniu bolesti. Cvičenie Redcord: je účinná a efektívna metóda. Vďaka aparátu redcord vieme pomocou gúm odľahčiť pacienta a tak mu umožníme vykonať pohyby efektívne a bez bolesti. Viac o metodike redcord v našom blogu. Artróza bedrového kĺbu je multifaktorálne ochorenie, ktorého progresiu ovplyvňujú genetické predispozície, mechanická záťaž, obezita a životný štýl. Efektívna liečba zahŕňa kombináciu fyzioterapeutických metód, silového tréningu a úpravy životného štýlu. Pravidelná fyzická aktivita, správna výživa a udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti môžu významne spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacientov. Pre efektívne nastavenie plánu fyzioterapie nás neváhajte kontaktovať. Vstupným vyšetrením zistíme v akej kondícii sú Vaše bedrové kĺby, či dôležité svalové skupiny. Nastavíme Vám individuálny plán pre Vaše potreby. Usmerníme Vás aj v oblasti úpravy pohybovej životosprávy - teda ako telo zaťažovať, aký šport je pre Vás vhodný, a naopak akým pohybom sa vyhnúť. Kliknite nižšie a rezervujte si termín jednoducho online, alebo telefonicky.

Od chvíle, kedy sa deti narodia, nám prinášajú do života plno radosti a úsmevov. Sledujeme ako začínajú spoznávať svet prostredníctvom pohybu. Otáčajú sa, uchopujú hračky, lozia, stavajú sa pri nábytku, postupne chodia a behajú. Ich prvé kroky sú pre nás nezabudnuteľnými okamihmi. Okrem toho by sme si však mali všímať, akým spôsobom tieto pohyby vykonávajú, teda sledovať vývoj pohybov počas prvých rokov ich života, pretože práve tieto momenty, môžu ovplyvniť ich pohybový aparát v ďalšom vývoji a raste organizmu. U veľa detí je tento psychomotorický vývoj zanedbaný. V dôsledku toho sa u nich vytvárajú pohybové odchýlky a poruchy, ktoré ovplyvňujú ich istotu pri pohybovaní sa, a tým narúšajú využitie plného potenciálu pohybu dieťaťa. Veľa z nás si tieto odchýlky začínajú všímať až keď sa dieťa začne samostatne a voľne pohybovať. Čím skôr sa tieto komplikácie podchytia, tým skôr môže dieťa žiť plnohodnotnejšie a s väčšou radosťou k pohybu. V našej praxi sa venujeme deťom od troch rokov. V rámci predškolského veku sa u detí najčastejšie stretávame s problematikou plochých nožičiek, valgóznymi členkami, padnutými kolienkami dovnútra, slabým bruškom či diastázou. Pracujeme s deťmi napríklad so zlou stabilitou nožičiek alebo vypuklým bruškom, čo im môže vyvolávať dyskomfort pri motoricky náročnejších pohyboch, ktorým sa môžu vyvarovať, ako sú chôdza do schodov, chôdza po nestabilných plošinách, behanie, skákanie a iné pohyby. Stretávame sa taktiež s poruchami svalového napätia (tonusu), teda deťmi so svalovou hypotóniou (zníženým svalovým napätím). Tieto deti sa prejavujú ako menej aktívne, pomalšie pri vykonávaní pohybov. V predškolskom veku bývajú deti skôr hypermobilné, teda majú zväčšené rozsahy pohybu v kĺboch, najčastejšie lakťových a kolenných, čo môže narúšať ich stabilitu kĺbov, prispieť k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupavky, bolestiam svalov aj kĺbov a celkovo zvýšiť riziko zranení. U hypotonických, hypermobilných detí vykonávame cielené cvičenia najmä na posilnenie svalových skupín. V tomto veku sú deti veľmi hravé a nedokážu sa plne sústrediť na korigovanie svojho tela v statických polohách. Terapiu pre deti sa preto snažíme viesť najmä prostredníctvom hry a rôznych dynamických pre deti zaujímavých pohybov a polôh. Využívame rôzne farebné pomôcky na cvičenie, aby sme upútali ich pozornosť, ako sú loptičky, expandery, nestabilné plošiny ako proprioceptívny chodník, ježkovia, fitloptaalebo bosu balance. Vytvoríme im rôzne prekážkové dráhy a vyskúšame aj lezecký pohyb na rebrinách. V období, keď prechádzajú zo škôlok do škôl, sa ich denný režim pohybu mení. Nemajú priestor na to, aby sa celý deň voľne pohybovali a hrali v rôznych polohách. Namiesto toho, každý deň nosia na chrbte ťažké tašky plné zošitov a učebníc, počas doobedia sedia v laviciach v statickej polohe, v neprispôsobených podmienkach - nízkych alebo naopak vysokých laviciach, či na stoličkách. V tomto období dochádza k veľkej zmene organizmu kvôli rastu a vývinu. U takýchto detí sa najčastejšie stretávame s problémami v oblasti chrbtice, s diagnózami chybného držania tela, skoliózami, skoliotickým držaním tela a hypermobilným syndrómom. Môžeme u detí vidieť predsunuté držanie hlavy, vyhrbený chrbát s odstávajúcimi lopatkami, vypuklé brucho a nesprávne postavenie panvy. Rovnako môžu byť spojené aj s nesprávnym postavením alebo dĺžkou dolných končatín, čo sa taktiež prejaví hlavne na chrbtici. U detí v tomto veku sa už zameriavame na cielenejšie pohyby, využívame aj statickejšie polohy, pretože už vedia vnímať svoje telo a pracovať na cielenejších a detailnejších pohyboch. Najčastejšie v praxi využívame metódu Dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie (DNS), Freemanovu metódu, Akrálnu koaktivačnú metódu (ACT), metódu Ľ. Schroth alebo Klappovo lezenie. S nástupom puberty, rýchlym rastom a hormonálnymi zmenami je pre deti potrebné aby svoj telesný vývoj viedli správnym smerom. Fyzioterapia u detí v puberte sa prostredníctvom cvičenia zameriava aj na prevenciu zdravotných problémov pohybového aparátu. Rovnako aj v tomto veku sa najčastejšie stretávame s poruchami v oblasti chrbtice, poruchami spôsobenými svalovou nerovnováhou, ale aj rastovými bolesťami, športovými úrazmi, či chronickými ochoreniami. U dievčat sa môžu vyskytovať problémy v oblasti panvy a brušnej dutiny na podklade prichádzajúcej menštruácie, ale aj tejto problematike sa vieme spoločne povenovať. Fyzioterapiu pre deti aplikujeme aj pri pacientoch s neurologickými, genetickými či autoimunitnými ochoreniami ako sú detská mozgová obrna (DMO), spinálna svalová atrofia (SMA), svalová dystrofia, myasthenia gravis. Cvičebný program je individuálne zvolený a vytvorený na základe pacientových schopností a zručností v danom veku. Pokiaľ nie je možné, aby sa pacienti so spomínanými diagnózami dopravili za nami do ambulancie, radi ich navštívime v ich domácom prostredí. V rámci terapie vykonávame najmä Bobath a Kabath techniku, respiračnú fyzioterapiu, polohovanie, pasívne pohyby, aktívne - asistované cvičenia pre zachovanie rozsahu pohybu v kĺboch, ako aj prevenciu pred kontraktúrami. Doprajte aj Vašim deťom zdravý pohyb. Rezervujte si termín na komplexné vstupné vyšetrenie a spoločne zistíme, či má Vaše dieťa zdravý pohybový vývoj, prípadne nastavíme individuálny plán plán fyzioterapie.