Profesionálna fyzioterapia v Bratislave.Overené viac ako 2 700 klientami.
Ako to funguje
Zistíme príčinu tvojich problémov, všetko ti pokojne a ľudsky vysvetlíme - aký je tvoj problém a ako budeme postupovať ďalej.
Na základe vyšetrenia vieme zvoliť techniky, ktorými ti uľavíme od bolesti a následne vyberieme cvičenia, ktorými precvičíme presne tie oblasti, ktoré potrebuješ.
Neodstránime len tvoju bolesť, ale naučíme ťa, ako upravíš tvoje pohybové návyky tak, aby sa problém už nevrátil.
Čísla hovoria za nás
Komplexná starostlivosť o tvoje zdravie
Fyzioterapia a rehabilitácia je zameraná na odstránenie bolestí chrbtice, svalov či kĺbov. Pomáhame taktiež pacientom po operáciách a úrazoch.
Vstupným vyšetrením vieme zistiť, aká je príčina tvojho zdravotného problému a tým správne zacieliť a urýchliť liečbu. Je základom každej úspešne vedenej terapie.
Masáž je výbornou metódou, ako naše telo zrelaxovať a uvoľniť. Dopraj si priaznivé účinky masáže či už po náročnom dni v práci alebo športovom výkone.
Fyzioterapia pre deti je zameraná predovšetkým na včasné odhalenie možných zdravotných problémov s pohybovým aparátom.
Seklo ťa v krku alebo krížoch? Máš akútnu bolesť kĺbov, svalov? Rýchla pomoc od fyzioterapeuta a úľava od akútnej bolesti. Termín do 24 hodín!
Fyzioterapia v domácom prostredí je vhodná najmä pre klientov, ktorí predovšetkým kvôli ťažšiemu zdravotnému stavu nemôžu prísť k nám do ambulancie.
Ortopedické vložky na mieru v kombinácii s pravidelným cvičením sú overeným a tým najlepším riešením pri ochoreniach chodidiel.
Cvičenie s inhalovaním koncetrovaného 95% kyslíka. Terapia EWOT zásobí bunky kyslíkom, dôležitými živinami, protizápalovými látkami.
Prečítaj si skúsenosti ľudí, ktorým sme pomohli
Originálny darček pre každého, kto si zaslúži starostlivosť o svoje telo.
Spolupracujeme s overenými partnermi
Prečítaj si najnovšie články o zdraví a rehabilitácii
Bolesť nie je vždy to isté. Ako s ňou pracujeme vo fyzioterapii? „Bolí ma chrbát. Čo s tým?“ Na prvý pohľad jednoduchá otázka. Z pohľadu fyzioterapeuta však samotná informácia o tom, kde človeka bolí, často nestačí. Dvaja pacienti môžu prísť s bolesťou na úplne rovnakom mieste, no mechanizmus ich ťažkostí, funkčný problém aj vhodná terapia môžu byť rozdielne. Bolesť totiž nie je diagnóza. Je to komplexný vnem a ochranný mechanizmus organizmu, ktorý môže vznikať z rôznych príčin. Preto sa pri vyšetrení nepýtame iba „Kde vás to bolí?“, ale snažíme sa predovšetkým pochopiť „Prečo vás to bolí a čo vám bolesť nedovoľuje robiť?“ Akútna a chronická bolesť nie sú to isté Akútna bolesť má často pomerne jasnú súvislosť s poškodením alebo podráždením tkaniva. Typickým príkladom môže byť vyvrtnutý členok, natiahnutý sval, stav po operácii alebo čerstvé preťaženie pohybového aparátu. V takom prípade má bolesť dôležitú ochrannú funkciu. Upozorňuje nás, že daná oblasť momentálne nemusí byť pripravená na bežnú záťaž. Pri dlhodobej, chronickej bolesti je situácia zložitejšia. Intenzita bolesti už nemusí priamo zodpovedať rozsahu poškodenia tkaniva. Do celého procesu vstupuje nervový systém, predchádzajúce skúsenosti s bolesťou, dlhodobé obmedzenie pohybu, fyzická kondícia, spánok, stres, obavy z pohybu či celková tolerancia organizmu voči záťaži. To neznamená, že bolesť je „iba v hlave“. Bolesť je vždy reálna. Znamená to však, že bolesť a poškodenie tkaniva nie sú dve totožné veličiny. Aj preto môžeme vidieť ľudí s výraznými zmenami na RTG alebo MRI, ktorí majú minimálne ťažkosti, a naopak pacientov s výraznou bolesťou, ktorú nedokáže samotný zobrazovací nález dostatočne vysvetliť. Nie každá bolesť vzniká rovnakým spôsobom Vo fyzioterapii sa stretávame s viacerými mechanizmami bolesti. Pri nociceptívnej bolesti zohráva významnú úlohu podráždenie alebo poškodenie tkaniva. Môžeme sa s ňou stretnúť napríklad po úraze, operácii alebo pri niektorých preťaženiach pohybového aparátu. Neuropatická bolesť súvisí s poškodením alebo ochorením somatosenzorického nervového systému. Pacient ju môže opisovať ako pálenie, elektrizovanie či vystreľovanie a môžu ju sprevádzať zmeny citlivosti alebo ďalšie neurologické príznaky. Pri niektorých dlhodobých bolestivých stavoch môže byť významný aj nociplastický mechanizmus, pri ktorom dochádza k zmenenému spracovaniu bolesti bez toho, aby bolo možné ťažkosti dostatočne vysvetliť iba poškodením konkrétneho tkaniva alebo nervu. V praxi navyše nemusí ísť iba o jeden mechanizmus. U jedného človeka sa môžu rôzne mechanizmy bolesti kombinovať. A práve ich rozlíšenie môže zásadne ovplyvniť spôsob terapie. Svaly, fascie a trigger pointy Veľmi častým nálezom pri fyzioterapeutickom vyšetrení sú bolestivé a citlivé oblasti svalov, tradične označované ako myofasciálne trigger pointy. Ich presný mechanizmus a význam však dnes nepovažujeme za také jednoznačné, ako sa predpokladalo v minulosti. Citlivé miesto vo svale môže byť súčasťou problému, nemusí však automaticky predstavovať jeho príčinu. Manuálne ošetrenie takejto oblasti môže priniesť úľavu, znížiť citlivosť alebo dočasne zlepšiť pohyb. To je úplne legitímny a užitočný terapeutický efekt. Pre nás však terapia nekončí otázkou: „Dokážeme toto bolestivé miesto uvoľniť?“ Dôležitejšia je ďalšia otázka: „Prečo sa táto oblasť stala citlivou a čo môžeme ovplyvniť, aby sa problém opakovane nevracal?“ A práve tu sa dostávame k jednej z najdôležitejších úloh fyzioterapie. Fyzioterapia neopravuje iba miesto bolesti. Obnovuje funkciu. Pacient prirodzene prichádza na fyzioterapiu kvôli bolesti. Našou úlohou však nie je iba nájsť bolestivé miesto a pokúsiť sa ho „vypnúť“. Pri vyšetrení preto hodnotíme napríklad rozsah pohybu, svalovú silu, koordináciu, stabilitu, neurologické funkcie, pohybové stratégie, schopnosť tolerovať záťaž a predovšetkým činnosti, pri ktorých pacient svoje ťažkosti pociťuje. Nehľadáme pritom za každú cenu jednu štruktúru alebo jednu odchýlku, ktorú označíme za príčinu všetkých problémov. Asymetria, obmedzený pohyb, nižšia svalová sila alebo odlišná pohybová stratégia ešte automaticky neznamenajú, že sme našli príčinu bolesti. Naším cieľom je posúdiť, ktoré nálezy sú pre konkrétneho človeka relevantné a ktoré z nich dokážeme terapiou zmysluplne ovplyvniť. Predstavme si napríklad človeka, ktorého pri behu bolí koleno. Riešením nemusí byť iba manuálne ošetrenie kolena alebo svalov v jeho okolí. Pri vyšetrení môžeme zistiť nedostatočnú silu či kapacitu určitých svalových skupín, problém s toleranciou aktuálnej tréningovej záťaže, obmedzenie pohyblivosti alebo pohybovú stratégiu, ktorú je možné zmeniť. Následná terapia sa potom nesústredí iba na miesto bolesti. Snažíme sa zvýšiť schopnosť organizmu zvládnuť činnosť, pri ktorej problém vzniká. A to je zásadný rozdiel. Manuálna terapia alebo cvičenie? Často oboje. Niekedy sa tieto dva prístupy zbytočne stavajú proti sebe. Manuálna terapia môže byť veľmi užitočným nástrojom. Môže zmierniť bolesť, znížiť pocit stuhnutosti, zlepšiť rozsah pohybu alebo jednoducho vytvoriť podmienky na to, aby sa pacient dokázal komfortnejšie hýbať. Tento efekt však môžeme následne využiť. Ak po manuálnej terapii získame lepší rozsah pohybu alebo nižšiu bolestivosť, vzniká vhodný priestor na aktívnu terapiu – pohyb, cvičenie, rozvoj sily, koordinácie a postupné zvyšovanie záťaže. Preto manuálnu terapiu nevnímame ako „napravenie“ jednej pokazenej štruktúry, ale ako jeden z nástrojov, ktorým môžeme ovplyvniť symptómy a podporiť návrat funkcie. Dlhodobým cieľom totiž nie je vytvoriť závislosť pacienta od pravidelného ošetrovania. Naopak – chceme, aby jeho pohybový systém postupne dokázal zvládať požiadavky bežného života, práce alebo športu. Môžem cvičiť, keď ma to bolí? Toto je jedna z najčastejších otázok, ktoré od pacientov dostávame. A odpoveď znie: záleží od konkrétneho problému. Bolesť pri pohybe automaticky neznamená, že si človek daným pohybom poškodzuje tkanivo. Najmä pri dlhodobých muskuloskeletálnych problémoch môže byť určitá miera kontrolovanej bolesti alebo diskomfortu počas cvičenia akceptovateľná. V niektorých situáciách je postupné vystavovanie organizmu pohybu a záťaži dokonca dôležitou súčasťou návratu k normálnej funkcii. To však neznamená, že máme bolesť ignorovať. Sledujeme jej intenzitu, charakter, reakciu počas cvičenia, ale aj to, čo sa deje niekoľko hodín po ňom alebo nasledujúci deň. Podľa tejto reakcie vieme záťaž postupne upravovať. Pri čerstvom úraze, pooperačnom stave alebo určitých špecifických diagnózach samozrejme môžu platiť úplne iné pravidlá. Preto univerzálne odporúčanie „cez bolesť nikdy necvičte“ nie je správne. Rovnako nesprávne by však bolo tvrdenie, že cez bolesť treba cvičiť vždy. A čo lieky proti bolesti? Lieky majú v manažmente bolesti svoje miesto a fyzioterapia s farmakologickou liečbou nie sú konkurenti. Pri akútnej intenzívnej bolesti, po operácii alebo pri niektorých zápalových stavoch môže vhodne nastavená analgetická liečba pacientovi umožniť lepšie spať, fungovať a v neposlednom rade sa začať primerane pohybovať. Pri neuropatickej bolesti sa navyše môžu používať iné skupiny liekov než pri bežnej muskuloskeletálnej bolesti. O vhodnosti a konkrétnom type farmakologickej liečby rozhoduje lekár. Pri dlhodobých muskuloskeletálnych problémoch však samotné tlmenie bolesti často nedokáže ovplyvniť všetky faktory, ktoré ťažkosti udržiavajú. Analgetikum nezvýši svalovú silu, neobnoví stratenú pohyblivosť, nezlepší fyzickú kondíciu ani postupne nevráti organizmu schopnosť tolerovať záťaž. Lieky preto môžu byť v správnej situácii veľmi užitočným nástrojom. Dôležité je vedieť, čo od nich v konkrétnom prípade očakávame a akú úlohu majú v celkovom liečebnom pláne. Menej bolesti je dobré. Viac funkcie je ešte dôležitejšie. Pacient prirodzene prichádza na fyzioterapiu s cieľom zbaviť sa bolesti. A zníženie bolesti je samozrejme jedným z našich cieľov. Nie je však jediným. Ak človek opäť dokáže bez obáv chodiť, pracovať, zdvihnúť svoje dieťa, prejsť päť kilometrov, vrátiť sa do posilňovne alebo znovu behať, jeho stav sa objektívne zlepšuje – niekedy ešte skôr, než bolesť úplne zmizne. Preto sa pri fyzioterapii nesnažíme iba odpovedať na otázku: „Ako odstránime bolesť?“ Rovnako dôležitá je pre nás otázka: „Čo potrebujeme zmeniť, aby sa tento človek dokázal opäť normálne hýbať a robiť to, čo potrebuje alebo chce robiť?“ Pretože práve návrat funkcie, pohybu a schopnosti zvládať záťaž je často cestou, ktorá vedie aj k postupnému zníženiu bolesti.
Stuhnutý krk, tlak medzi lopatkami, bolesť hlavy alebo pocit „ťažkej hlavy“ sú dnes extrémne časté. Mnohí ľudia predpokladajú, že za tým je len zlé držanie tela alebo dlhé sedenie pri počítači. Realita je však širšia: krčná chrbtica je jednou z najcitlivejších oblastí na stres. V tomto článku vysvetlíme: prečo stres ovplyvňuje svaly a nervy v okolí krku, aké mechanizmy spôsobujú stuhnutosť, čo všetko je v hre (dýchanie, emócie, držanie tela), a čo s tým môžete urobiť doma alebo na terapii. Prečo práve krčná chrbtica reaguje na stres tak rýchlo? Krk je prepojený s tromi hlavnými systémami: Svalovo-šľachový systém – veľmi jemné svaly okolo krku reagujú aj na malé zmeny napätia. Nervový systém – v oblasti krku sa nachádza hustá sieť nervov a receptorov. Autonómny nervový systém – najmä sympatikus, ktorý aktivujeme pri strese. Keď sa tieto systémy zapnú naraz (ako pri psychickej záťaži), výsledkom je: zvýšené napätie, tuhosť, precitlivenosť, obmedzená hybnosť hlavy. Toto nie je „vzdušná teória“, ale realita, ktorú vidíme v ambulancii u desiatok klientov každý mesiac. Svaly reagujú na stres reflexným stiahnutím Mozog má primitívny ochranný mechanizmus: 👉 „Ak je stres – stiahni sa.“ To, čo sa kedysi využívalo pri prežití (boj alebo útek), dnes prebieha: pri e-mailoch, pri termínoch, pri šéfoch, pri napätí doma. Najviac sa aktivujú svaly: horný trapéz, zdvíhač lopatky, krčné extenzory, svaly pozdĺž šije svaly prednej časti krku. Keď sa stiahnu, ramená sa zdvihnú, hlava sa posunie dopredu a vzniká pocit: „Krk neviem otočiť, je tuhý.“ Toto napätie môže trvať hodiny alebo dni. Plytké (stresové) dýchanie preťažuje krčné svaly Stres spôsobuje, že dýchame: rýchlejšie, plytkejšie, viac do hornej časti hrudníka. To znamená, že namiesto bránice robia dýchanie svaly, ktoré majú plniť iné funkcie: horné časti trapézu scaleny (krčné svaly) sternocleidomastoideus zdvíhač lopatky Tieto svaly sa rýchlo preťažia → vzniká typický pocit: 👉 „Napätie až pod lebkou.“ 👉 „Bolesť, ktorá vystreľuje do hlavy.“ 👉 „Pocit zvierania alebo pálenia v ramenách.“ Toto je aj dôvod, prečo mnoho klientov pociťuje bolesti hlavy pri strese. Kombinácia stresu a dlhého sedenia je najhoršia Sedenie samo o sebe ešte neznamená problém. Problémom je ako sedíme, keď sme v strese. Keď je človek: ponorený do práce, unavený, pod tlakom, automaticky zaujme polohu: ramená dopredu, hlava vpred, chrbát oblý, brucho stiahnuté, dýchanie povrchné. To vytvára tzv.: predsunuté držanie hlavy (každý 1 cm dopredu = až 2× väčšia záťaž pre svaly krčnej oblasti) Toto držanie tela je najčastejšou príčinou: bolestí krku, stuhnutosti, bolestí medzi lopatkami, „ťahania“ do ramien, napätia v šiji. Stres zvyšuje citlivosť nervového systému Pri dlhodobom strese je nervový systém: reaktívnejší, citlivejší, rýchlejšie vníma bolesť. To znamená, že aj malé dráždenie (napr. otočenie hlavy, zlé sedenie alebo studený prievan) môže spôsobiť väčšiu bolesť, než by bolo normálne. Tento jav sa nazýva: centrálna senzitivita (odborný pojem, ktorý klientom často vysvetľujeme) Ako uľaviť krčnej chrbtici, keď sme v strese? Tu je niekoľko jednoduchých, ale mimoriadne účinných odporúčaní: Spomaliť a prehĺbiť dýchanie (ideálne 1 minúta) Skúste: Nádych nosom 4 sekundy → výdych 6 sekúnd Stačí minúta a mozog prepne z režimu „stres“ do režimu „uvoľnenie“. Je totiž dokázané, že nemôžete byť v strese, keď máte hlboké dýchanie. A naopak, nemôžete z hlboka dýchať, keď ste v strese. Je to len o tom, aký povel dostane náš mozog. Pridajte ľahké cvičenie kedykoľvek počas dňa Môžete si krčnú chrbticu ľahko ponaťahovať, precvičiť základné pohyby ako predklon, záklon, úklony či rotácie. Tiež je vhodné zaradiť aj odporové / silové cvičenie, kedy hlavou tlačíte do určitých smerov proti rukám - ide o ľahké izometrické cvičenie krčných svalov. Krátka zmena polohy pri práci Každých 40–60 minút: zdvihnúť sa, zmeniť polohu, poprechádzať sa 30 sekúnd. Krk nemá rád statiku. Odborné vyšetrenie fyzioterapeutom Ak sa napätie opakuje: treba zistiť, ktoré svaly sú preťažené, či je problém mechanický alebo stresový, ako reagujú nervy či je potrebné uvoľnenie, mobilizácia alebo cvičenie. Fyzioterapia vie veľmi rýchlo pomôcť najmä pri: chronickom napätí krku bolestiach lopatiek bolestiach hlavy zo stresu blokádach krčnej chrbtice bolestiach medzi lopatkami Kedy vyhľadať odborníka? Určite odporúčame objednať sa, ak: bolesť trvá dlhšie ako 7–10 dní, máte obmedzený pohyb hlavy, bolesť vystreľuje do ramena alebo ruky, sedenie pri práci výrazne zhoršuje stav, máte časté tenzné bolesti hlavy. Včasná diagnostika dokáže ušetriť veľa nepríjemností. Krčná chrbtica je na stres mimoriadne citlivá. Ak sa pridá dlhé sedenie, nevhodné dýchanie či predsunuté držanie hlavy, vzniká napätie, ktoré pozná väčšina ľudí. Dobrá správa je, že s kombináciou: správnych návykov, jemného cvičenia, a odbornej fyzioterapie sa dá krk uvoľniť a udržať v oveľa lepšej kondícii. Ak potrebujete pomôcť, radi vás uvidíme v našej ambulancii 😊
Bolí vás päta? Môže ísť o plantárnu fascitídu (pätnú ostrohu) Začína to nenápadne, bolesť päty po rannej chôdzi, nepríjemné pichanie pri došľape alebo pocit „kameňa v topánke“. Často si to človek vysvetlí ako preťaženie, ale ak sa problém opakuje, môže ísť o plantárnu fascitídu, známejšiu ako pätná ostroha. Čo je to plantárna fascitída (pätná ostroha)? Plantárna fascitída je zápalové postihnutie väzivového pruhu (plantárnej fascie), ktorý sa tiahne od päty po prsty a pomáha udržiavať klenbu nohy. Pri preťažení tejto štruktúry dochádza k podráždeniu v mieste jej úponu na pätovú kosť. Laicky sa tento stav často označuje ako pätná ostroha, hoci samotná ostroha (kostný výrastok) nie je príčinou bolesti, ale dôsledok dlhodobého preťaženia. Typickým príznakom je bolesť päty pri prvých krokoch ráno alebo po dlhšom sedení, či záťaži. Prečo vzniká? Plantárna fascitída je podobná známemu „tenisovému lakťu“ – aj tu ide o zápal v mieste úponu tkaniva v dôsledku neadekvátneho zaťaženia. K jej vzniku prispievajú najmä: dlhodobé státie alebo chôdza po tvrdom povrchu nesprávne držanie tela a spôsob chôdze nevhodná alebo opotrebovaná obuv oslabené svaly nohy alebo nadmerne napäté lýtka náhle zvýšenie fyzickej aktivity Ako sa lieči plantárna fascitída? Hlavným riešením je odstrániť príčinu. Liečba plantárnej fascitídy by nemala byť zameraná len na tlmenie bolesti liekmi alebo odpočinkom. Skutočné zlepšenie prichádza až vtedy, keď odstránime príčinu problému. Cieľom je obnoviť prirodzený pohyb nohy a naučiť telo fungovať bez nadmerného dráždenia postihnutej oblasti. Tu sú tri hlavné piliere úspešnej liečby: 1. Uvoľnenie svalového napätia – menej ťahu, menej bolesti Veľa ľudí si neuvedomuje, že zdrojom bolesti v päte často nie je len samotná fascia, ale aj zvýšené napätie v lýtkových svaloch a v svaloch chodidla. Tieto štruktúry sú mechanicky prepojené, ak sú stuhnuté, zvyšujú ťah na úpon fascie pri päte. Čo môžete urobiť: Rollovanie chodidla – masážnou loptičkou alebo fľašou s vodou uvoľníte plantárnu fasciu. Strečing lýtkových svalov – jednoduchý výpad pri stene alebo schodoch znižuje napätie v zadnej časti nohy. Strečing prstov a chodidla – jemné ťahanie prstov smerom k sebe aktivuje natiahnutie fascie a uľaví od bolesti. Tieto techniky je ideálne opakovať každý deň, ráno a večer. 2. Postupná záťaž – pohyb, nie úplný odpočinok! Je prirodzené, že keď nás niečo bolí, chceme to šetriť. No pri plantárnej fascitíde to môže byť kontraproduktívne. Úplný pokoj môže oslabiť svaly a znížiť pripravenosť tkanív na bežnú záťaž, čo vedie k opakovaniu problému. Po odznení najväčšej bolesti je dôležité začať nohu cieľavedome zaťažovať, ale bezpečne a pod kontrolou. Odporúčané cvičenia: Výpony na špičky – pomaly sa zdvíhajte a spúšťajte, posilníte tým lýtkové svaly a podporíte klenbu chodidla. Výpon na špičku prednej nohy v nízkom výpade – tento menej známy cvik je veľmi účinný. Aktivuje svaly členka, posilňuje stabilitu a zároveň naťahuje ohýbače prstov a plantárnu fasciu. Aktívne pohyby v strečových polohách – napríklad pri natiahnutí lýtka jemne pohybujte členkom hore-dolu, čím kombinujete uvoľnenie s posilnením. Tieto cvičenia robte pomaly a precízne, ideálne po zahriatí. 3. Nácvik správneho stereotypu chôdze – naučte sa opäť „správne chodiť“ Zlý došľap, kolabujúca klenba alebo tvrdý dopad päty môžu byť príčinou aj dôsledkom problémov s plantárnou fasciou. Fyzioterapeut vás naučí: aktivovať klenbu chodidla, aby správne tlmila nárazy, došľapovať prirodzene, nie „dupnúť“ pätou, plynule odvíjať chodidlo, aby sa sila pri kroku rovnomerne rozložila. Týmto spôsobom sa zmení zaťažovanie plantárnej fascie, zlepší sa mechanika dolnej končatiny a zníži riziko návratu problému. Doplnkové terapie, ktoré podporujú hojenie Rehabilitácia nemusí neznamená len cvičenie. S výhodou využívame aj prvky fyzikálne terapie, ktoré urýchľujú regeneráciu. Medzi takéto metódy voľby patrí: Ultrazvuková terapia – má protizápalový a uvoľňujúci účinok, pomáha zmierniť napätie a bolesť. Laseroterapia – pôsobí biostimulačne, teda podporuje hojenie na bunkovej úrovni. Mäkké a mobilizačné techniky – zlepšujú pohyblivosť chodidla, uvoľňujú fascie a svalstvo. A čo rázová vlna? Rázová vlna je silný nástroj, ktorý sa používa najmä vtedy, ak konzervatívna liečba nezaberie. Pomáha rozbiť mikrokalcifikáty (usadeniny), zlepšiť prekrvenie, a stimulovať prirodzené hojivé procesy. Používa sa však až ako posledná voľba, keď fyzioterapia a ostatné metódy neprinášajú výsledok. Nepodceňujte signály svojho tela Aj keď ide „len o pätu“, plantárna fascitída vie výrazne obmedziť každodenný pohyb. Plantárna fascitída sa nevylieči sama od seba. Naopak, odkladanie riešenia môže predĺžiť liečbu aj o niekoľko mesiacov. Dobrou správou je, že pri včasnom zásahu a cielenej rehabilitáciou sa dá veľmi dobre zvládnuť a vrátiť sa späť k bezbolestnému pohybu. Ak si nie ste istí, ktoré cviky sú pre vás vhodné, alebo chcete svoj stav riešiť odborne, rezervujte si termín v SylvoRehab. Spolu nájdeme príčinu vášho problému a vytvoríme plán, ktorý vás dovedie späť k zdravému pohybu. Na záver, kľúčom je pohyb, ale správny pohyb. Starajme sa o svoje nohy, nesú nás celý život.
Rezervuj si termín online alebo nám zavolaj. Radi ti pomôžeme.
