Sylvester Pečimon

Bolesť krížov alebo chrbta je jedna z najčastejších diagnóz, ktorú v ambulancii riešime každý deň. Je to problém, ktorý môže vznikať z rôznych príčin — od preťaženia, dlhého sedenia až po stres. Spolu s bolesťou sa však k ľuďom dostávajú aj rôzne „zaručené“ rady a tvrdenia, ktoré často vychádzajú z mýtov. Tie môžu spôsobovať zmätok, zlé návyky alebo dokonca zhoršenie stavu. V tomto článku vám priblížime najčastejšie mýty a pravdu, ktorá za nimi stojí. Mýtus č. 1: „Musím sedieť úplne vystretý, inak škodím chrbtici.“ Aj keď to znie rozumne, realita je iná. Dlhé sedenie v jednej pozícii — aj v dokonale vystretej — zvyšuje napätie v svaloch chrbtice a spôsobuje únavu. Pravda: Najzdravšie je meniť polohy a dopriať našej chrbtici aj úľavu a oddych. Podľa štúdii je dokázané, že už jednoduchým postavením sa zo stoličky, odľahčíme našu chrbticu o približne 40 %. Ale pozor, aj dlhodobé statické státie na jednom mieste opäť zvyšuje napätie našej chrbtice. A čo vtedy pomôže? Sadnúť si. Z tohto vyplýva jediné...aká poloha je pre našu chrbticu najlepšia? Tá ďalšia! Preto najlepšie, čo môžete pre svoju chrbticu spraviť je, že budeme často meniť polohy. Variabilita je pre chrbticu prirodzená a uľavujúca. raz sa oprieme o stoličku, na chvíľu ju môžeme vymeniť za fitloptu pre aktívnejší sed každých 30 minút sa postavíme a natiahneme každú hodinu sa poprechádzame aspoň po miestnosti môžeme meniť taktiež sklon operadla stoličky Mýtus č. 2: „Keď ma bolí chrbát, musím ležať v posteli.“ Kedysi sa odporúčalo niekoľkodňové ležanie. Dnes vieme, že to bol omyl, avšak neustále sa stretávame ešte dnes s odporúčaným režimom priamo od lekára - kľud na lôžku, do toho lieky / infúzie od bolesti. Pravda: Telo naozaj potrebuje v akútnom stave zaujať úľavovú polohu, kde dôjde k zníženiu tlaku na štruktúry v chrbtici a uvoľnenie napätia v danej oblasti. Avšak po ustúpení akútnej fázy, ktorá trvá vo väčšine prípadov 1-2 dni, treba nášmu telu postupne dopriať mierny pohyb. Zároveň postupne intenzitu pohybu zvyšovať. ľahká chôdza uvoľnenie bedrovej oblasti krátke mobilizačné cviky striedanie polôh Úplný pokoj môže spôsobiť ešte väčšiu stuhnutosť a predĺženie bolesti. Mýtus č. 3: „Bolesť chrbta = poškodená platnička.“ Mnoho ľudí sa zľakne, že bolesť znamená poškodenie medzistavcovej platničky. Ale štatistiky hovoria inak. Pravda: Až 80 – 90 % bolestí chrbta je funkčného pôvodu, nie štrukturálneho poškodenia. Najčastejšie ide o: preťaženie svalov zablokovaný kĺb chrbtice svalová nerovnováha v oblasti chrbtice a panvy zlé pohybové návyky stresom zvýšené napätie K poškodeniu platničky, alebo inému štrukturálnemu poškodeniu chrbtice prichádza až vtedy, ak je naša chrbtica dlhodobo vystavená práve týmto funkčným faktorom, ktoré prehliadame, alebo jednoducho neriešime. Tiež treba myslieť na to, že naša chrbtica sa prirodzene vekom a tým, ako sa o ňu počas života staráme opotrebuje. Teda nejaké drobné zmeny na chrbtici sú napríklad v 40ke úplne bežné a s pribúdajúcim vekom je týchto nálezov na magnetickej rezonancii postupne viacej. Netreba sa však hneď zľaknúť, tieto drobné zmeny často vôbec nesúvisia s bolesťou, ktorú pociťujeme. Mýtus č. 4: „Masáž vyrieši moju bolesť.“ Masáž je príjemná, uvoľní napätie, zlepší prekrvenie. Avšak nie je plnohodnotným riešením pre tvoju bolesť chrbta! Pravda: Masáž je skvelá PODPORA, ale nie riešenie príčiny. Ak je problém vo funkcii — v pohybe, stabilite, v preťaženom vzorci — rieši to až cielene vybraná terapia. Tam patrí: mobilizácia cielené cvičenie zlepšenie stability úprava pracovných a iných pohybových návykov taktiež práca so stresom či dýchaním Kde je teda pravda? Bolesť chrbta má vo väčšine prípadov veľmi dobrú prognózu. Kľúčom je pochopiť zdroj bolesti – nie len jej prejavy. Dobre nastavená fyzioterapia dokáže bolesť výrazne znížiť už po prvých stretnutiach. Najčastejšie pracujeme s kombináciou: diagnostiky manuálnej terapie cvičenia práce s pohybovým stereotypom úpravy každodenných návykov Ak ťa bolesť chrbta trápi pravidelne, nezvykne ustúpiť alebo sa stále vracia, odporúčame odborné vyšetrenie. Spolu dokážeme veľmi presne určiť príčinu a vytvoriť plán, ktorý ti prinesie dlhodobú úľavu.

Bedrový kĺb je najväčším kĺbom nášho tela. Nesie váhu nášho tela počas chôdze, stoja a iných činnostiach. V tejto jeho funkcii mu pomáhajú svaly v okolí kĺbu, panvy, dolných končatín či chrbtice. Tieto svaly musia fungovať v rovnováhe. Vtedy je náš bedrový kĺb stabilný, pohyblivý a nedochádza tak k jeho opotrebovaniu. Ak sa však táto svalová rovnováha naruší, dochádza k postupnému poškodzovaniu štruktúry kĺbu, ktorý nazývame artróza. V prvých stupňoch koxartrózy pacient nemusí pociťovať výrazné bolesti, či obmedzenia. Neskôr už prichádzajú bolesti počas bežných denných činností ako chôdza po schodoch, beh, alebo pacient pociťuje obmedzenú pohyblivosť v kĺbe. V posledných štádiách artrózy je nevyhnutná operácia, teda výmena bedrového kĺbu, tzv. totálna endoprotéza. Fyzioterapia v predoperačnom období V predoperačnom období je dôležité pacienta čo najlepšie pripraviť na pooperačné obdobie. V dôsledku operácie a zníženej mobility v prvých dňoch po operácii dôjde k oslabeniu svalov celého tela. Preto je dôležité v tomto období pred operáciou zachovať u pacienta čo najlepšiu svalovú silu dolných končatín, svalov panvy, taktiež aj horných končatín pre lepšiu stabilitu na barliach. Učíme pacienta správny stereotyp chôdze na barliach, chôdzu po schodoch, taktiež presuny z postele a iné bežné denné činnosti. Vhodné je vopred pacienta informovať o činnostiach a polohách, ktoré po operácii bude musieť obmedziť, či sa im úplne vyhnúť. Naučíme taktiež pacienta správne polohovanie a manipuláciu s operovanou končatinou. Správny priebeh predoperačnej prípravy zaistí lepšie a jednoduchšie zvládnutie pacienta obdobia po operácii a rýchlejšiu rekonvalscenciu. Fyzioterapia v pooperačnom období Fyzioterapeut pracuje s pacientom už v nemocnici na lôžku. Dôležité je pacienta naučiť základné cviky na lôžku – cievnu gymnastiku, dýchaciu gymnastiku, základné cvičenia na zlepšenie svalovej sily dolných končatín, správny stereotyp chôdze na barliach, či chôdzu po schodoch. Po prepustení z nemocnice sa odporúča aby pacient čím skôr zahájil ambulantnú starostlivosť. Pri prvej návšteve ambulancie fyzioterapie začíname predovšetkým pracovať s jazvou a mäkkými tkanivami, ktoré sú porušené dôsledkom operačného výkonu. Cieľom je obnovenie posunlivosti mäkkých tkanív do hĺbky, ktoré by inak narušili pohyblivosť v kĺbe, či funkciu okolitých svalov. K uvoľneniu napätia mäkkých tkanív využívame manuálne techniky a fyzikálnu terapiu. Cieľom ambulantnej starostlivosti je obnovenie pohyblivosti v kĺbe, dosiahnutie svalovej sily či stability celých dolných končatín a najmä správny stereotyp chôdze. Využívame overené cvičebné metodiky na zlepšenie svalovej rovnováhy, neuromuskulárnej kontroly. Celý po operačný priebeh konzultujeme s lekárom operatérom, ktorý taktiež určí mieru záťaže. Pacient začína chodiť na nemeckých barliach s odľahčením, neskôr prechádza na francúzske barle a postupne zvyšuje zaťaženie operovanej končatiny. V SylvoRehab máme dostatok skúseností s fyzioterapiou pacientov po operácii totálnej endoprotézy bedrového kĺbu. Ak ste pred alebo po operácii a potrebujete poradiť, či zahájiť liečbu, neváhajte nás kontaktovať a my Vám pomôžeme.

Pojem vysunutá platnička, vyskočená platnička, prasknutá či vyklenutá platnička, odbornejšie hernia disku je v dnešnej dobe pomerne častou diagnózou u pacientov trpiacich na bolesti chrbta. Vysunutá platnička je taktiež diagnóza, s ktorou najmä my fyzioterapeuti denne pracujeme. Čo je vysunutá platnička? Ide o poruchu medzistavcovej platničky nachádzajúcej sa medzi dvoma stavcami našej chrbtice. Platnička je zložená z dvoch častí. Obal je tvorený väzivovým obalom/prstencom a jadro je tvorené z rôsolovitej hmoty obsahujúcej najmä vodu. Ide teda o akýsi tlmič medzi dvoma stavcami. Platničky sa nachádzajú pozdĺž celej chrbtice a sú nevyhnutné pre jej správnu funkciu. Ako dôjde k poškodeniu? Keďže platnička má v chrbtici funkciu tlmiča, k poškodeniu dôjde pri zvýšenom tlaku pôsobiacom na platničku. Tento tlak môže vzniknúť náhlym jednorazovým preťažením akým je autonehoda, úraz a podobne. Naopak preťaženie môže vzniknúť opakovanou, dlhodobou, neprimeranou fyzickou záťažou, alebo jednoducho len nevhodnou polohou či držaním tela. Nesprávne a dlhodobé sedenie, častý a opakujúci sa jednostranný pohyb, chybné držanie tela, nedostatok pohybu. Toto sú všetko príčiny, ktoré poškodenie platničky spôsobujú. Mechanizmus vysunutia platničky Pojem vysunutá platnička je trocha zavádzajúci. Platnička sa reálne nevysunie, ale dôjde k poškodeniu obalu/prstenca platničky. Tento stav má viac stupňov. Ide o bulging, protrúziu, extrúziu, sekvestráciu disku. Tieto pojmy vysvetľujú vážnosť poškodenia, kedy pri bulgingu ide len o akúsi výduť platničky, avšak jej obal zostane v celku, teda nedôjde k „vytečeniu“ jadra von. Extrúzia je už vážnejšia nakoľko sa už jadro dostane von z platničky a môže výraznejšie zatlačiť na priľahlé štruktúry. Vysunutá platnička a jej príznaky Práve už spomínaný mechanizmus poškodenia platničky je dôležitý údaj, nakoľko príznaky často priamo súvisia s rozsahom poškodenia. Ak dôjde k výraznému vyklenutiu jadra von z platničky, najčastejšie sa prejaví tlakom na okolité odstupujúce nervy. Záleží v ktorej časti chrbtice sa daná platnička nachádza. Ak sa nachádza v krčnej časti, príznaky sa prejavia vyžarovaním do rúk, ramena, taktiež bolesťami hlavy. Ak je platnička vysunutá v driekovej časti, prejaví sa najmä v dolných končatinách a nohách. Ide o pocity mravenčenia, slabosti v danej oblasti, necitlivosti a bolesti v danom segmente. Aký je postup diagnostiky? Pacient príde k lekárovi alebo fyzioterapeutovi na vyšetrenie. Ten odoberie anamnézu, spraví komplexné fyzikálne vyšetrenie vrátane konkrétnych neurologických testov. Na základe vyšetrenia zistí, ktorý segment chrbtice je poškodený a v akom rozsahu. Na presné určenie a potvrdenie diagnózy je samozrejme potrebné absolvovanie magnetickej rezonancie alebo CT vyšetrenia. Dôležitá je taktiež spolupráca fyzioterapeuta a lekára, prípadne neurochirurga, ak je rozsah poškodenia natoľko vážny, že je potrebné zvážiť operačný výkon. Terapia vysunutej platničky Terapia je závislá od rozsahu poškodenia a samozrejme od štádia v akom sa pacient nachádza. Môže ísť o akútne štádium a chronické. V akútnom štádiu volíme skôr nastavenie správnej úľavovej pozície, využívame manuálne techniky a fyzikálnu terapiu. Správnym nastavením úľavovej pozície a využitím manuálnych techník vieme výrazne uľaviť od bolesti, znížiť tlak platničky na nerv a tým odstrániť príznaky. Po odznení akútnych príznakov, začíname pacienta postupne zaťažovať. Terapia je komplexná, využívame najmä metodiky, ktorými aktivujeme oslabené svaly, uvoľníme a ponaťahuje svaly stuhnuté a skrátené. V našom centre využívame najmä terapiu redcord neurac, s ktorou máme vynikajúce výsledky. Učíme pacienta správnym pohybovým stereotypom a správne držaniu tela. V našej ambulancii je možnosť zakúpenia komplexného balíka, ktorý je nastavený presne na mieru pre pacientov s problémom s vysunutou platničkou. Viac informácii o balíku služieb nájdete po kliknutí na balík platnička Objednať sa na termín môžete telefonicky alebo online po kliknutí nižšie.