Roľnícka 16 a Roľnícka 36, 831 07 Bratislava info@sylvorehab.sk0910 575 888
Navštívte našu Facebook stránkuNavštívte náš Instagram
LogoLogo
SylvoRehab
Menu
Služby CenníkBlogO násKontaktRezervácia termínu
Logo
SylvoRehab
Fyzioterapia zameraná na odstránenie bolestí chrbtice, svalov či kĺbov.
Využívame účinné a overené metodiky fyzioterapie.
Navštívte našu Facebook stránkuNavštívte náš Instagram
Adresa
Roľnícka 16 a 36
83107 Bratislava
Vajnory
Kontakt
0910 575 888
info@sylvorehab.sk
Otváracie hodiny
Pondelok – Piatok: 7:00-20:00
Sobota: Zatvorené
Nedeľa: Zatvorené
© 2025 SylvoRehab
Podmienky spracovania osobných údajov
Cookies
cvičenie pri platničke

Liečba vysunutej platničky. Časť 2

Sylvester Pečimon  - Hlavný fyzioterapeut SylvoRehab
Sylvester Pečimon
15. január 2025
Domov
/
Blog
/
Liečba vysunutej platničky. Časť 2

V minulom článku sme si povedali dôležité informácie o procese liečby platničky. Liečba vysunutej platničky. Časť 1

V tomto článku si ukážeme konkrétne a praktické ukážky, ako na liečbu platničky.

Keby sme proces liečby platničky mali zhrnúť do dvoch slov... HÝBTE SA!

Majte dostatok najmä prirodzeného pohybu, ktorý Vám samozrejme nedráždi a nezvýrazňuje Vašu bolesť. Teda primeranosť záťaže a jej pravidelnosť je základom „terapie“.

Akútny stav

Začnime akútnym stavom, kedy daná platnička dráždi nerv a vy máte naozaj intenzívne bolesti.

V tomto stave pomôže zaujať úľavovú polohu, prípadne spraviť dekompresiu / trakciu daného segmentu chrbtice. Správnym zaujatím úľavovej polohy dôjde totiž k zníženiu tlaku na platničku a okolité kĺby chrbtice. Tým sa zníži svalové napätie v okolí, zníži sa taktiež napätie dráždeného nervu a tým dôjde k úľave a zníženiu bolesti.

Trakcia chrbtice spôsobí odľahčenie medzistavcového priestoru a opäť dôjde k zníženiu tlaku na platničku a priliehajúci nerv.

trakcia chrbtice

V ďalšej fáze liečby, keď už bolesti nebudú tak intenzívne, treba začať čím skôr s pohybovou aktivitou. V minulom článku sme si liečbu platničky zhrnuli do 7 bodov.

Ako cvičiť?

  • 1. bod - správne fungujúci respiračný systém
    • Každý deň si dajte aspoň 40 minút dynamickej chôdze. Dynamická je taká, že sa pri nej príjemne zadýchate, ale nelapáte po dychu. Týmto aktivujeme náš respiračný systém a hlboké svaly chrbtice, panvy a taktiež svaly dolných končatín.
  • 2. bod - mať aktívne jadro tela, teda hlboké svaly brucha, chrbta, panvy
    • Áno, zacvičte si cviky aj na spomínané svaly CORE, ale pamätajte, je to len časť celej skladačky. Môžu vyzerať napríklad takto...
  • 3. bod - Vaša chrbtica má dostatočnú pohyblivosť (nielen stabilitu!)
    • Udržujte pohyblivosť Vašej chrbtice týmito cvičeniami.

Mnohí fyzioterapeuti presadzujú vykonávanie záklonov (extenzií) chrbtice z dôvodu odľahčenia platničiek. Áno, je pravda, že v záklone je naša platnička v nižšom tlaku. Avšak z dlhodobého hľadiska naše platničky potrebujú vykonávať taktiež predklon chrbtice, nakoľko v tejto pozícii dochádza k lepšej výžive platničiek. Nebojte sa teda predkloniť, je to prirodzený pohyb pre naše telo!

  • 4. bod - Vaše bedrové kĺby sú dostatočne pohyblivé
    • Cvičte cviky na udržanie pohyblivosti bedrových kĺbov.
  • 5. bod - členky, kolená, taktiež bedrá majú dostatočnú stabilitu
  • 6. bod - veľké svalové skupiny tela majú dostatočnú silu
    • Posilnite veľké svalové skupiny – robte kliky, hlboké drepy, ak zvládnete, zdvihy na hrazde, čokoľvek.
    • Toto všetko doplňte napríklad o bicykel, beh, plávanie a čokoľvek čo máte radi, lebo aj tá pozitívna nálada je nesmierne dôležitá, nakoľko nezabúdajte, že mentálne zdravie sa nám odrazí aj na zdraví fyzickom :)
  • 7. bod - periférne nervy majú primeranú mobilitu
    • Dbajte na správnu funkciu Vašich periférnych nervov. Ak sa bavíme o spodnej časti chrbtice, je to najmä sedací nerv (tzv. nervus ischiadicus), ktorý je najčastejšie utlačený nerv pri vysunutej platničke v drieku. V oblasti krčnej chrbtice je to nerv, ktorý zásobuje hornú končatinu (tzv. plexus brachialis).
    • Cvičia sa špecifické cvičenia s názvom nerve glide, kedy dochádza ku kĺzaniu nervu a tým zlepšíme jeho prirodzenú pohyblivosť a funkciu.

A k čomu sme tu my fyzioterapeuti?

fotka fyzioterapeutov

Vieme Vám s týmto všetkým výrazne pomôcť! Nakoľko u každého pacienta sa príčina problému môže či už mierne, alebo dosť výrazným spôsobom líšiť. A aby ste nemuseli pátrať čo je tá Vaša príčina bolesti, my Vás komplexne vyšetríme a nastavíme Vám efektívny plán, ktorým výrazne urýchlime proces liečby platničky.

Samozrejme v akútnom a bolestivom stave Vám vieme pomôcť prostredníctvom manuálnych techník, kde dôjde k dekompresii a odľahčeniu priestoru platničky. Vieme uvoľniť napäté svaly, napätie utlačeného nervu, ktorý vyvoláva bolesti do končatiny.

No hlavným cieľom našej práce je ukázať Vám cestu ako daný problém riešiť efektívne a najmä dlhodobo!

A aby sme Vám túto cestu uľahčili, máme pre Vás malý darček!

Získate jednorazovú zľavu 20% na vstupné vyšetrenie, či akúkoľvek terapiu u nás v SylvoRehab.

Kliknite na tlačidlo nižšie, alebo vyplňte formulár a objednajte si svoje vyšetrenie či terapiu.

Objednať termín

Pre uplatnenie zľavy prosím zadajte pri objednávke poznámku „liečba vysunutej platničky“

Tešíme sa na Vás!

Ďalšie články

Prečítajte si ďalšie články na našom blogu.
Tenisový lakeť main picture
Sylvester Pečimon  - Hlavný fyzioterapeut SylvoRehab
Sylvester Pečimon
16. november 2022

Tenisový lakeť

Tenisový lakeť (laterálna epikondylitída) je ochorenie svalov predlaktia. Postihuje najmä úpony šliach v oblasti lakťového kĺbu. Môže vzniknúť na vonkajšej strane (tenisový lakeť) alebo na vnútornej (golfový lakeť). Bolesť sa objaví spravidla v oblasti lakťového kĺbu a predlaktia, ale môže vzniknúť aj prenesená bolesť do vzdialených štruktúr na hornej končatine. V mieste bolesti sa taktiež môže objaviť opuch. Príčiny: Medzi hlavné príčiny patrí preťaženie svalov predlaktia. Tenisový lakeť rozdeľujeme na formu akútnu a chronickú. Medzi príčiny akútnej formy patrí najmä jednorazové preťaženie napríklad pri športe, alebo určitej fyzickej činnosti ako je doťahovanie skrutkovačom, práca v záhrade, malovanie alebo akákoľvek činnosť, kde výrazne zaťažíme oblasť predlaktia a rúk. Ak sa akútna forma správne nerieši, môže prejsť do chronickej. Chronická forma sa objavuje najmä u ľudí, ktorí majú prácu kde dochádza k dlhodobému preťažovaniu svalov predlaktia a tým dochádza k opakovanému zápalu a mikrotraumám šliach extenzorov predlaktia. Sú to napríklad obkladači, záhradkári, stolári, a pod. Diagnostika: Vyšetrenie fyzioterapeutom je komplexné. Dôležité je dôkladné odobratie anamnézy, aby sme vedeli odhaliť príčinu ochorenia. Fyzikálne vyšetrenie zahŕňa špecifické testy na preťažené štruktúry predlaktia ako aj na vzdialené štruktúry, ktoré by bolesť v oblasti lakťa mohli spôsobiť. Fyzioterapeut sa Vám môže pozrieť napríklad na funkciu krčnej chrbtice či ramenného kĺbu. Terapia tenisového lakťa: Liečba tenisového lakťa sa líši v závislosti od akútnosti ochorenia. V akútnom stave je indikovaný najmä kľudový režim a fixácia predlaktia vo vhodnej ortéze. Doporučené sú aj protizápalové a analgetické lieky či krémy. Z prostriedkov fyzioterapie využívame najmä fyzikálnu terapiu vo forme elektroliečby či ultrazvuku. Fyzioterapeut využíva taktiež prostriedky manuálnej terapie akými sú mäkké techniky a mobilizácie. V chronickom štádiu sa zameriame predovšetkým aj na edukáciu pacienta a stanovenie príčin, teda činností či pohybov, ktoré nám opakovaný zápalový a bolestivý stav spôsobujú. Vhodné cvičenia na zlepšenie stability a svalovej rovnováhy v oblasti hornej končatiny musia patriť do terapeutického programu pri liečbe chronického štádia tenisového lakťa. Z doplnkových metodík využívame najmä kinesiotaping, ktorý tiež podporí efekt terapie. Vyšetrenie a terapiu pri probléme s tenisovým lakťom si viete objednať po kliknutí nižšie.
obrázok fyzioterapie kolena
Sylvester Pečimon  - Hlavný fyzioterapeut SylvoRehab
Sylvester Pečimon
14. december 2023

Fyzioterapia po operácii kolena

Poranenia v oblasti kolenného kĺbu postihujú predovšetkým menisky a väzy kolena. K takémuto poškodeniu dochádza predovšetkým v dôsledku úrazu. V kolennom kĺbe dochádza taktiež k postupnému opotrebovaniu chrupavky v dôsledku jeho váhonosnej funkcie. Takéto opotrebovanie nazývame gonartróza. Fyzioterapia po operácii kolena je závislá samozrejme od typu operácie, teda či ide o artroskopiu, plastiku kolena alebo úplnú náhradu kolenného kĺbu. Fyzioterapia po artroskopii kolena Artoskopia kolena je miniinvazívna operačná metóda. V kolennom kĺbe sa najčastejšie indikuje pri poranení menisku. Rieši sa buď zošitím menisku (sutura) alebo odstránením poškodenej časti (menisektómia). Priebeh pooperačnej starostlivosti sa samozrejme líši. Pri suture menisku trvá rekonvalescencia dlhšie. Častokrát čítame o artroskopii, ako ide len o malý zákrok a pacient pomerne v krátkom čase môže plne zaťažovať operovanú končatinu. Lekári často ako „formu rehabilitácie“ odporučia stacionárny bicykel. Aj keď v porovnaní s inými operačnými výkonmi ide o menší zásah, netreba pooperačné obdobie podceňovať. Artroskopickým výkonom dôjde k narušeniu prirodzenej hydrodynamiku kĺbu, je narušená tvorba kolagénu, tvoria sa zrasty. Preto je dôležitá návšteva fyzioterapeuta, ktorý zhodnotí primeranú záťaž a určí vhodné cviky, ktoré naučí pacienta cvičiť aj v domácom prostredí. Nesmie chýbať edukácia o správnom stereotype chôdze s barlami. Využívajú sa taktiež prostriedky fyzikálnej terapie či ľadovanie. V neskorších štádiách sa zameriame na obnovenie plného rozsahu pohyblivosti v kĺbe a zlepšenie svalovej rovnováhy a sily. Dôležitým faktorom je taktiež dosiahnutie stability a funkčnosti segmentu nad kolenom ( bedrový kĺb ) a pod kolenom ( členok ). Fyzioterapia po plastike väzu Najčastejšie sa stretávame s poškodením tzv. LCA, teda predného skríženého väzu. Väzy majú v kolene stabilizačnú funkciu. Meniskus má naopak v kolene funkciu tlmiča. Pooperačné obdobie sa bude preto v určitých fázach líšiť. V akútnej pooperačnej fáze sa zameriame predovšetkým na mobilizáciu jazvy a priľahlých mäkkých štruktúr. S pacientom čím skôr pracujeme vo vertikále. Dôležité je koleno všas zaťažiť primeraným tlakom, kedy aktivujeme tzv. proprioreceptory. Sú to akési senzory, ktoré vysielajú informácie do nášho mozgu. Sú to predovšetkým informácie o polohe a pohybe. Ak koleno nezačneme včas zaťažovať, mozog tieto informácie nebude dostávať a začne „vypínať“ naše svaly v danej oblasti, čo sa prejaví zhoršenou stabilitou a mobilitou v kĺbe. Vyhýbame sa neprimeranému naťahovaniu štruktúr kolena, či prudkému rozcvičovaniu do krajných polôh, čím by sme mohli poškodiť prišitý väz, či odobraný štep. Našu prácu vždy konzultujeme s lekárom – operatérom, ktorý určí akou záťažou môžeme s kolenom pracovať. Ak plánujete podstúpiť operáciu kolena, alebo ste ju už absolvovali, navštívte nás v SylvoRehab a my Vám pomôžeme na ceste k zdravým kolenám.
fotka destká fyzioterapia
Andrea Holíková
Andrea Holíková
28. január 2025

Detská fyzioterapia

Od chvíle, kedy sa deti narodia, nám prinášajú do života plno radosti a úsmevov. Sledujeme ako začínajú spoznávať svet prostredníctvom pohybu. Otáčajú sa, uchopujú hračky, lozia, stavajú sa pri nábytku, postupne chodia a behajú. Ich prvé kroky sú pre nás nezabudnuteľnými okamihmi. Okrem toho by sme si však mali všímať, akým spôsobom tieto pohyby vykonávajú, teda sledovať vývoj pohybov počas prvých rokov ich života, pretože práve tieto momenty, môžu ovplyvniť ich pohybový aparát v ďalšom vývoji a raste organizmu. U veľa detí je tento psychomotorický vývoj zanedbaný. V dôsledku toho sa u nich vytvárajú pohybové odchýlky a poruchy, ktoré ovplyvňujú ich istotu pri pohybovaní sa, a tým narúšajú využitie plného potenciálu pohybu dieťaťa. Veľa z nás si tieto odchýlky začínajú všímať až keď sa dieťa začne samostatne a voľne pohybovať. Čím skôr sa tieto komplikácie podchytia, tým skôr môže dieťa žiť plnohodnotnejšie a s väčšou radosťou k pohybu. V našej praxi sa venujeme deťom od troch rokov. V rámci predškolského veku sa u detí najčastejšie stretávame s problematikou plochých nožičiek, valgóznymi členkami, padnutými kolienkami dovnútra, slabým bruškom či diastázou. Pracujeme s deťmi napríklad so zlou stabilitou nožičiek alebo vypuklým bruškom, čo im môže vyvolávať dyskomfort pri motoricky náročnejších pohyboch, ktorým sa môžu vyvarovať, ako sú chôdza do schodov, chôdza po nestabilných plošinách, behanie, skákanie a iné pohyby. Stretávame sa taktiež s poruchami svalového napätia (tonusu), teda deťmi so svalovou hypotóniou (zníženým svalovým napätím). Tieto deti sa prejavujú ako menej aktívne, pomalšie pri vykonávaní pohybov. V predškolskom veku bývajú deti skôr hypermobilné, teda majú zväčšené rozsahy pohybu v kĺboch, najčastejšie lakťových a kolenných, čo môže narúšať ich stabilitu kĺbov, prispieť k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupavky, bolestiam svalov aj kĺbov a celkovo zvýšiť riziko zranení. U hypotonických, hypermobilných detí vykonávame cielené cvičenia najmä na posilnenie svalových skupín. V tomto veku sú deti veľmi hravé a nedokážu sa plne sústrediť na korigovanie svojho tela v statických polohách. Terapiu pre deti sa preto snažíme viesť najmä prostredníctvom hry a rôznych dynamických pre deti zaujímavých pohybov a polôh. Využívame rôzne farebné pomôcky na cvičenie, aby sme upútali ich pozornosť, ako sú loptičky, expandery, nestabilné plošiny ako proprioceptívny chodník, ježkovia, fitloptaalebo bosu balance. Vytvoríme im rôzne prekážkové dráhy a vyskúšame aj lezecký pohyb na rebrinách. V období, keď prechádzajú zo škôlok do škôl, sa ich denný režim pohybu mení. Nemajú priestor na to, aby sa celý deň voľne pohybovali a hrali v rôznych polohách. Namiesto toho, každý deň nosia na chrbte ťažké tašky plné zošitov a učebníc, počas doobedia sedia v laviciach v statickej polohe, v neprispôsobených podmienkach - nízkych alebo naopak vysokých laviciach, či na stoličkách. V tomto období dochádza k veľkej zmene organizmu kvôli rastu a vývinu. U takýchto detí sa najčastejšie stretávame s problémami v oblasti chrbtice, s diagnózami chybného držania tela, skoliózami, skoliotickým držaním tela a hypermobilným syndrómom. Môžeme u detí vidieť predsunuté držanie hlavy, vyhrbený chrbát s odstávajúcimi lopatkami, vypuklé brucho a nesprávne postavenie panvy. Rovnako môžu byť spojené aj s nesprávnym postavením alebo dĺžkou dolných končatín, čo sa taktiež prejaví hlavne na chrbtici. U detí v tomto veku sa už zameriavame na cielenejšie pohyby, využívame aj statickejšie polohy, pretože už vedia vnímať svoje telo a pracovať na cielenejších a detailnejších pohyboch. Najčastejšie v praxi využívame metódu Dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie (DNS), Freemanovu metódu, Akrálnu koaktivačnú metódu (ACT), metódu Ľ. Schroth alebo Klappovo lezenie. S nástupom puberty, rýchlym rastom a hormonálnymi zmenami je pre deti potrebné aby svoj telesný vývoj viedli správnym smerom. Fyzioterapia u detí v puberte sa prostredníctvom cvičenia zameriava aj na prevenciu zdravotných problémov pohybového aparátu. Rovnako aj v tomto veku sa najčastejšie stretávame s poruchami v oblasti chrbtice, poruchami spôsobenými svalovou nerovnováhou, ale aj rastovými bolesťami, športovými úrazmi, či chronickými ochoreniami. U dievčat sa môžu vyskytovať problémy v oblasti panvy a brušnej dutiny na podklade prichádzajúcej menštruácie, ale aj tejto problematike sa vieme spoločne povenovať. Fyzioterapiu pre deti aplikujeme aj pri pacientoch s neurologickými, genetickými či autoimunitnými ochoreniami ako sú detská mozgová obrna (DMO), spinálna svalová atrofia (SMA), svalová dystrofia, myasthenia gravis. Cvičebný program je individuálne zvolený a vytvorený na základe pacientových schopností a zručností v danom veku. Pokiaľ nie je možné, aby sa pacienti so spomínanými diagnózami dopravili za nami do ambulancie, radi ich navštívime v ich domácom prostredí. V rámci terapie vykonávame najmä Bobath a Kabath techniku, respiračnú fyzioterapiu, polohovanie, pasívne pohyby, aktívne - asistované cvičenia pre zachovanie rozsahu pohybu v kĺboch, ako aj prevenciu pred kontraktúrami. Doprajte aj Vašim deťom zdravý pohyb. Rezervujte si termín na komplexné vstupné vyšetrenie a spoločne zistíme, či má Vaše dieťa zdravý pohybový vývoj, prípadne nastavíme individuálny plán plán fyzioterapie.