Klinika fyzioterapie SylvoRehab

Bolí vás päta? Môže ísť o plantárnu fascitídu (pätnú ostrohu) Začína to nenápadne, bolesť päty po rannej chôdzi, nepríjemné pichanie pri došľape alebo pocit „kameňa v topánke“. Často si to človek vysvetlí ako preťaženie, ale ak sa problém opakuje, môže ísť o plantárnu fascitídu, známejšiu ako pätná ostroha. Čo je to plantárna fascitída (pätná ostroha)? Plantárna fascitída je zápalové postihnutie väzivového pruhu (plantárnej fascie), ktorý sa tiahne od päty po prsty a pomáha udržiavať klenbu nohy. Pri preťažení tejto štruktúry dochádza k podráždeniu v mieste jej úponu na pätovú kosť. Laicky sa tento stav často označuje ako pätná ostroha, hoci samotná ostroha (kostný výrastok) nie je príčinou bolesti, ale dôsledok dlhodobého preťaženia. Typickým príznakom je bolesť päty pri prvých krokoch ráno alebo po dlhšom sedení, či záťaži. Prečo vzniká? Plantárna fascitída je podobná známemu „tenisovému lakťu“ – aj tu ide o zápal v mieste úponu tkaniva v dôsledku neadekvátneho zaťaženia. K jej vzniku prispievajú najmä: dlhodobé státie alebo chôdza po tvrdom povrchu nesprávne držanie tela a spôsob chôdze nevhodná alebo opotrebovaná obuv oslabené svaly nohy alebo nadmerne napäté lýtka náhle zvýšenie fyzickej aktivity Ako sa lieči plantárna fascitída? Hlavným riešením je odstrániť príčinu. Liečba plantárnej fascitídy by nemala byť zameraná len na tlmenie bolesti liekmi alebo odpočinkom. Skutočné zlepšenie prichádza až vtedy, keď odstránime príčinu problému. Cieľom je obnoviť prirodzený pohyb nohy a naučiť telo fungovať bez nadmerného dráždenia postihnutej oblasti. Tu sú tri hlavné piliere úspešnej liečby: 1. Uvoľnenie svalového napätia – menej ťahu, menej bolesti Veľa ľudí si neuvedomuje, že zdrojom bolesti v päte často nie je len samotná fascia, ale aj zvýšené napätie v lýtkových svaloch a v svaloch chodidla. Tieto štruktúry sú mechanicky prepojené, ak sú stuhnuté, zvyšujú ťah na úpon fascie pri päte. Čo môžete urobiť: Rollovanie chodidla – masážnou loptičkou alebo fľašou s vodou uvoľníte plantárnu fasciu. Strečing lýtkových svalov – jednoduchý výpad pri stene alebo schodoch znižuje napätie v zadnej časti nohy. Strečing prstov a chodidla – jemné ťahanie prstov smerom k sebe aktivuje natiahnutie fascie a uľaví od bolesti. Tieto techniky je ideálne opakovať každý deň, ráno a večer. 2. Postupná záťaž – pohyb, nie úplný odpočinok! Je prirodzené, že keď nás niečo bolí, chceme to šetriť. No pri plantárnej fascitíde to môže byť kontraproduktívne. Úplný pokoj môže oslabiť svaly a znížiť pripravenosť tkanív na bežnú záťaž, čo vedie k opakovaniu problému. Po odznení najväčšej bolesti je dôležité začať nohu cieľavedome zaťažovať, ale bezpečne a pod kontrolou. Odporúčané cvičenia: Výpony na špičky – pomaly sa zdvíhajte a spúšťajte, posilníte tým lýtkové svaly a podporíte klenbu chodidla. Výpon na špičku prednej nohy v nízkom výpade – tento menej známy cvik je veľmi účinný. Aktivuje svaly členka, posilňuje stabilitu a zároveň naťahuje ohýbače prstov a plantárnu fasciu. Aktívne pohyby v strečových polohách – napríklad pri natiahnutí lýtka jemne pohybujte členkom hore-dolu, čím kombinujete uvoľnenie s posilnením. Tieto cvičenia robte pomaly a precízne, ideálne po zahriatí. 3. Nácvik správneho stereotypu chôdze – naučte sa opäť „správne chodiť“ Zlý došľap, kolabujúca klenba alebo tvrdý dopad päty môžu byť príčinou aj dôsledkom problémov s plantárnou fasciou. Fyzioterapeut vás naučí: aktivovať klenbu chodidla, aby správne tlmila nárazy, došľapovať prirodzene, nie „dupnúť“ pätou, plynule odvíjať chodidlo, aby sa sila pri kroku rovnomerne rozložila. Týmto spôsobom sa zmení zaťažovanie plantárnej fascie, zlepší sa mechanika dolnej končatiny a zníži riziko návratu problému. Doplnkové terapie, ktoré podporujú hojenie Rehabilitácia nemusí neznamená len cvičenie. S výhodou využívame aj prvky fyzikálne terapie, ktoré urýchľujú regeneráciu. Medzi takéto metódy voľby patrí: Ultrazvuková terapia – má protizápalový a uvoľňujúci účinok, pomáha zmierniť napätie a bolesť. Laseroterapia – pôsobí biostimulačne, teda podporuje hojenie na bunkovej úrovni. Mäkké a mobilizačné techniky – zlepšujú pohyblivosť chodidla, uvoľňujú fascie a svalstvo. A čo rázová vlna? Rázová vlna je silný nástroj, ktorý sa používa najmä vtedy, ak konzervatívna liečba nezaberie. Pomáha rozbiť mikrokalcifikáty (usadeniny), zlepšiť prekrvenie, a stimulovať prirodzené hojivé procesy. Používa sa však až ako posledná voľba, keď fyzioterapia a ostatné metódy neprinášajú výsledok. Nepodceňujte signály svojho tela Aj keď ide „len o pätu“, plantárna fascitída vie výrazne obmedziť každodenný pohyb. Plantárna fascitída sa nevylieči sama od seba. Naopak, odkladanie riešenia môže predĺžiť liečbu aj o niekoľko mesiacov. Dobrou správou je, že pri včasnom zásahu a cielenej rehabilitáciou sa dá veľmi dobre zvládnuť a vrátiť sa späť k bezbolestnému pohybu. Ak si nie ste istí, ktoré cviky sú pre vás vhodné, alebo chcete svoj stav riešiť odborne, rezervujte si termín v SylvoRehab. Spolu nájdeme príčinu vášho problému a vytvoríme plán, ktorý vás dovedie späť k zdravému pohybu. Na záver, kľúčom je pohyb, ale správny pohyb. Starajme sa o svoje nohy, nesú nás celý život.

Bolesť krížov alebo chrbta je jedna z najčastejších diagnóz, ktorú v ambulancii riešime každý deň. Je to problém, ktorý môže vznikať z rôznych príčin — od preťaženia, dlhého sedenia až po stres. Spolu s bolesťou sa však k ľuďom dostávajú aj rôzne „zaručené“ rady a tvrdenia, ktoré často vychádzajú z mýtov. Tie môžu spôsobovať zmätok, zlé návyky alebo dokonca zhoršenie stavu. V tomto článku vám priblížime najčastejšie mýty a pravdu, ktorá za nimi stojí. Mýtus č. 1: „Musím sedieť úplne vystretý, inak škodím chrbtici.“ Aj keď to znie rozumne, realita je iná. Dlhé sedenie v jednej pozícii — aj v dokonale vystretej — zvyšuje napätie v svaloch chrbtice a spôsobuje únavu. Pravda: Najzdravšie je meniť polohy a dopriať našej chrbtici aj úľavu a oddych. Podľa štúdii je dokázané, že už jednoduchým postavením sa zo stoličky, odľahčíme našu chrbticu o približne 40 %. Ale pozor, aj dlhodobé statické státie na jednom mieste opäť zvyšuje napätie našej chrbtice. A čo vtedy pomôže? Sadnúť si. Z tohto vyplýva jediné...aká poloha je pre našu chrbticu najlepšia? Tá ďalšia! Preto najlepšie, čo môžete pre svoju chrbticu spraviť je, že budeme často meniť polohy. Variabilita je pre chrbticu prirodzená a uľavujúca. raz sa oprieme o stoličku, na chvíľu ju môžeme vymeniť za fitloptu pre aktívnejší sed každých 30 minút sa postavíme a natiahneme každú hodinu sa poprechádzame aspoň po miestnosti môžeme meniť taktiež sklon operadla stoličky Mýtus č. 2: „Keď ma bolí chrbát, musím ležať v posteli.“ Kedysi sa odporúčalo niekoľkodňové ležanie. Dnes vieme, že to bol omyl, avšak neustále sa stretávame ešte dnes s odporúčaným režimom priamo od lekára - kľud na lôžku, do toho lieky / infúzie od bolesti. Pravda: Telo naozaj potrebuje v akútnom stave zaujať úľavovú polohu, kde dôjde k zníženiu tlaku na štruktúry v chrbtici a uvoľnenie napätia v danej oblasti. Avšak po ustúpení akútnej fázy, ktorá trvá vo väčšine prípadov 1-2 dni, treba nášmu telu postupne dopriať mierny pohyb. Zároveň postupne intenzitu pohybu zvyšovať. ľahká chôdza uvoľnenie bedrovej oblasti krátke mobilizačné cviky striedanie polôh Úplný pokoj môže spôsobiť ešte väčšiu stuhnutosť a predĺženie bolesti. Mýtus č. 3: „Bolesť chrbta = poškodená platnička.“ Mnoho ľudí sa zľakne, že bolesť znamená poškodenie medzistavcovej platničky. Ale štatistiky hovoria inak. Pravda: Až 80 – 90 % bolestí chrbta je funkčného pôvodu, nie štrukturálneho poškodenia. Najčastejšie ide o: preťaženie svalov zablokovaný kĺb chrbtice svalová nerovnováha v oblasti chrbtice a panvy zlé pohybové návyky stresom zvýšené napätie K poškodeniu platničky, alebo inému štrukturálnemu poškodeniu chrbtice prichádza až vtedy, ak je naša chrbtica dlhodobo vystavená práve týmto funkčným faktorom, ktoré prehliadame, alebo jednoducho neriešime. Tiež treba myslieť na to, že naša chrbtica sa prirodzene vekom a tým, ako sa o ňu počas života staráme opotrebuje. Teda nejaké drobné zmeny na chrbtici sú napríklad v 40ke úplne bežné a s pribúdajúcim vekom je týchto nálezov na magnetickej rezonancii postupne viacej. Netreba sa však hneď zľaknúť, tieto drobné zmeny často vôbec nesúvisia s bolesťou, ktorú pociťujeme. Mýtus č. 4: „Masáž vyrieši moju bolesť.“ Masáž je príjemná, uvoľní napätie, zlepší prekrvenie. Avšak nie je plnohodnotným riešením pre tvoju bolesť chrbta! Pravda: Masáž je skvelá PODPORA, ale nie riešenie príčiny. Ak je problém vo funkcii — v pohybe, stabilite, v preťaženom vzorci — rieši to až cielene vybraná terapia. Tam patrí: mobilizácia cielené cvičenie zlepšenie stability úprava pracovných a iných pohybových návykov taktiež práca so stresom či dýchaním Kde je teda pravda? Bolesť chrbta má vo väčšine prípadov veľmi dobrú prognózu. Kľúčom je pochopiť zdroj bolesti – nie len jej prejavy. Dobre nastavená fyzioterapia dokáže bolesť výrazne znížiť už po prvých stretnutiach. Najčastejšie pracujeme s kombináciou: diagnostiky manuálnej terapie cvičenia práce s pohybovým stereotypom úpravy každodenných návykov Ak ťa bolesť chrbta trápi pravidelne, nezvykne ustúpiť alebo sa stále vracia, odporúčame odborné vyšetrenie. Spolu dokážeme veľmi presne určiť príčinu a vytvoriť plán, ktorý ti prinesie dlhodobú úľavu.

Fyzioterapeut je neoddeliteľnou súčasťou športového tímu ako odborník na pohyb, ktorý dokáže doladiť techniku do najmenších detailov. Jeho prítomnosť pri sledovaní športovca pomáha predchádzať chronickým zraneniam a zabezpečuje efektívnu prevenciu. Okrem toho vedie individuálne prispôsobený proces rehabilitácie a rekonvalescencie, pričom zohľadňuje špecifiká daného športu. Dôležitú úlohu zohráva aj pri výbere vhodných regeneračných metód, či už v rámci bežných tréningov, alebo v náročnejších obdobiach, ako sú predsúťažná a súťažná fáza. Spolupráca fyzioterapeuta a trénera Spolupráca medzi trénermi a fyzioterapeutmi je nevyhnutná na udržanie zdravia športovcov a maximalizáciu ich potenciálu. Efektívna komunikácia medzi týmito odborníkmi umožňuje vytvoriť vyvážený tréningový plán, ktorý reflektuje nielen rozvoj fyzických schopností, ale aj ochranu pred zraneniami a správnu regeneráciu. Tréneri by mali rešpektovať poznatky fyzioterapeutov o biomechanike pohybu, kompenzačných cvičeniach a regeneračných stratégiách, zatiaľ čo fyzioterapeuti musia chápať športové požiadavky a tréningové ciele, aby vedeli navrhnúť účinné rehabilitačné a preventívne opatrenia. Vzájomná dôvera a rešpekt sú kľúčové pre úspešnú spoluprácu, ktorá umožní športovcom bezpečne napredovať. Keď odborníci spoločne monitorujú ich stav, včas odhalia pohybové deficity, únavu či zvýšené riziko preťaženia a môžu adekvátne upraviť tréningový proces. Tento synergický prístup prispieva k dlhodobej stabilite športovej kariéry, čo je výhodné nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celé tímy. Fyzioterapia ako prevencia zranení Pravidelné konzultácie s fyzioterapeutom pomáhajú športovcom udržať rovnováhu tela, predchádzať preťaženiu a minimalizovať riziko zranení. Fyzioterapeut dokáže analyzovať pohybové vzory a prispôsobiť techniku pre efektívnejšie vykonávanie jednotlivých disciplín. Napríklad pri behu môže upraviť došľap, pri silových športoch dbať na rovnomerné rozloženie síl pri zdvíhaní záťaže, v lezení dbať na postavenie ramenného pletenca a pohyby hornej končatiny. Takéto detailné biomechanické analýzy umožňujú športovcom pohybovať sa plynulejšie a s menším zaťažením na kĺby, väzy či svaly. Kompenzačné cvičenia Neoddeliteľnou súčasťou práce fyzioterapeuta je aj implementácia kompenzačných cvičení do tréningového procesu. Každý šport má špecifické pohybové vzory, ktoré môžu viesť k jednostrannému preťaženiu, preto je dôležité ich kompenzovať vhodnými cvičeniami. Kompenzačné cvičenie neznamená, že stačí robiť opačné pohyby aké si vyžaduje daný šport. Kompenzačný tréning zahŕňa stabilizačné a mobilizačné prvky, ktoré pomáhajú vyrovnávať svalové dysbalancie a udržiavať správnu funkčnosť pohybového aparátu. Fyzioterapeut sa zameriava na posilnenie hlbokého stabilizačného systému, ktorý je základom pre efektívny a bezpečný pohyb. Okrem toho môže využívať techniky ako myofasciálne uvoľňovanie, neuromuskulárnu reedukáciu či proprioceptívne tréningy, ktoré pomáhajú športovcom lepšie vnímať svoje telo a predchádzať zraneniam. Vďaka takejto systematickej starostlivosti môžu športovci nielen predchádzať bolestiam a diskomfortu, ale aj dlhodobo udržať vysokú úroveň svojich schopností. Tréning propriorecepcie Tréning propriocepcie a vnímania vlastného tela zohráva zásadnú úlohu v športovej príprave, pretože umožňuje presnejšie pohybové reakcie, lepšiu koordináciu a vyššiu stabilitu. Propriocepcia, teda schopnosť tela vnímať polohu a pohyb v priestore bez nutnosti vizuálnej kontroly, je nevyhnutná pre efektívne riadenie pohybov. Špecifické proprioceptívne cvičenia, ako sú balančné tréningy, dynamická stabilizácia či reakčné cvičenia, pomáhajú športovcom udržať kontrolu nad telom aj v náročných situáciách, napríklad pri prudkej zmene smeru alebo pristátí po skoku. Okrem toho tento typ tréningu zlepšuje nervovosvalovú koordináciu, čím sa zrýchľuje reakčný čas a znižuje riziko preťaženia. Fyzioterapeut zohráva kľúčovú úlohu v nastavení týchto cvičení tak, aby vyhovovali individuálnym potrebám športovca a jeho disciplíne, čím sa zabezpečí nielen efektívnejší pohyb, ale aj dlhodobé zlepšenie stability a kontroly nad telom. Športový fyzioterapeut zohráva neoceniteľnú úlohu aj v procese regenerácie po intenzívnych tréningoch a súťažiach. Správne nastavená regenerácia je kľúčová na udržanie dobrej kondície, prevenciu pretrénovania a minimalizáciu rizika zranení. Fyzioterapeut monitoruje stav pohybového aparátu športovca a prispôsobuje vhodné regeneračné metódy podľa aktuálnych potrieb tela. Medzi najčastejšie využívané techniky patrí hydroterapia (bazén, vírivka, kontrastné kúpele) na podporu cirkulácie a uvoľnenie svalov, sauna a kryoterapia na zmiernenie zápalových procesov a urýchlenie zotavenia či masáže na odbúravanie svalového napätia a zlepšenie prietoku krvi. Aktívna regenerácia, zahŕňajúca strečing či mobilizačné cvičenia, napomáha udržiavať optimálnu pohyblivosť. Dôležitou súčasťou práce fyzioterapeuta je aj edukácia športovcov o správnych regeneračných postupoch, aby si vedeli efektívne naplánovať odpočinok a prispôsobiť ho svojmu tréningovému režimu. Pravidelné konzultácie a individuálny prístup k regenerácii pomáhajú športovcom dosahovať stabilné výkony bez zbytočných zdravotných komplikácií. Správne nastavená spolupráca medzi fyzioterapeutom a športovcom je kľúčová pre dlhodobé udržanie zdravia a optimálnu pohybovú efektivitu. Vďaka individuálnemu prístupu, prevencii a cielenej regenerácii môže športovec efektívnejšie trénovať a zároveň minimalizovať riziko zranení. Fyzioterapia tak nie je len o riešení problémov, ale predovšetkým o ich predchádzaní a podpore dlhodobej športovej výdrže. V SylvoRehab sa venujeme fyzioterapii zameranej na prevenciu zranení pri športe, zlepšeniu svalovej koordinácie, či efektívnosti pohybu ako takého. Ak už prišlo ku zraneniu, urýchlime Vašu rekonvalescenciu po zranení, aby ste sa čím skôr mohli na plno venovať Vášmu tréningovému procesu. Rezervujte si termín telefonicky, alebo online po kliknutí na tlačidlo nižšie.