Skolióza

Skolióza je priestorová deformita chrbtice v 3 rovinách. Najvýraznejšie vychýlenie chrbtice je do strany, avšak dochádza taktiež k rotácií stavcov a vyklenutiu dopredu alebo dozadu. Postihuje najmä dievčatá v detskom a dospievajúcom veku. Zmena tvaru chrbtice ovplyvňuje zmenu funkcie chrbtice, ako aj horných a dolných končatín. Celé telo je nútené prispôsobiť sa danej asymetrii. Táto zmena postavenia sa prejaví na zmene funkcie svalového systému. Pri výraznejšej krivke vie ovplyvniť taktiež funkciu dýchania, či vnútorných orgánov. V neposlednom rade má skolióza vplyv na sociálne a psychologické faktory v detstve aj v dospelosti. Najčastejšie je to pre určité obmedzenie vykonávať nejakú prácu, či šport, alebo taktiež aj z estetického hľadiska.

Príčiny skoliózy:

Vznik Idiopatickej skoliózy je kombinácia viacerých faktorov:

• Neurologické mechanizmy – pomalší rast miechy a neurálnych štruktúr
• Genetické faktory
• Hypermobilita
• Nižšia kostná hmota
• Poruchy vývojovej ontogenézy dieťaťa
• Asymetrická denná zaťaž
• Psychický stres a pod..

Vznik získanej skoliózy je podmienený najmä zlými pohybovými stereotypmi, ako je jednostranné zaťaženie v práci alebo pri športe. Ďalšou príčinou vzniku môže byť úraz, operácia, či iného ochorenie, napr. neurologické.

Diagnostika

Dôležité je včasné rozpoznanie asymetrie, ktoré by mohlo viesť ku vzniku skoliózy. Dôležitú úlohu tu zastupuje najmä pediater pri preventívnych prehliadkach. Najrizikovejšie je obdobie dospievania, kedy dochádza k urýchleniu rastu. Svalový aparát sa nestihne prispôsobiť kostnému rastu a chrbtica je náchylnejšia ku vzniku asymetrického vývoja.

Vyšetrenie skoliózy zahŕňa komplexný kineziologický rozbor. Všímame si najmä asymetrie, odchýlky na tele. Dôležité je venovať pozornosť funkčnému vyšetreniu svalov, stability, rozsahov pohybu. Nemôžeme zabúdať taktiež na dôkladné odobratie anamnézy. Musíme vedieť aké pohybové činnosti pacient vykonáva, akým športom sa venuje. Ak máva bolesti, kedy sa prejavia, pri akom postavení, činnosti a pod.

Diagnostickou pomôckou, ktorú využíva fyzioterapeut je skoliometer, vďaka ktorému vieme zmerať rozsah úklonu a rotácie stavcov chrbtice. Najčastejšie používanou formou diagnostiky je röntgen chrbtice, kde lekár zmeria uhol zakrivenia chrbtice, tzv. cobbov uhol. Pomocou tohto uhla hodnotíme štádium, teda „vážnosť“ skoliotickej krivky.

Fyzioterapia pri liečbe skoliózy:

Terapia pri liečbe skoliózy je prísne individuálna a je konkrétne zameraná na korekciu vzniknutej asymetrie. Fyzioterapeut musí dôkladne poznať skoliotickú krivku a podľa toho nastaviť konkrétne cviky, aby náhodou ešte nedošlo k prehĺbeniu daného problému.

Poznáme špecifické metódy zamerané práve na korekciu skoliózy. Sú to metodika podľa Schrothovej a Klappovo lezenie. Ide o prístup aktívnej korekcie skoliózy počas terapie. Metodika Schrothovej taktiež zahŕňa asymetrické derotačné dýchanie, ktoré je zamerané práve na asymetriu dýchania, ktorá vzniká pri výraznejších krivkách a dochádza teda k rotácii stavcov a rebier. Dôležitá je najmä aktívna spolupráca pacienta, taktiež rodiča, ktorý cvičí s dieťaťom pravidelne doma.

Naši fyzioterapeuti využívajú aj množstvo iných metodík, ktoré majú vynikajúce výsledky pri liečbe skolióz. Počas terapie používame taktiež pomôcky, ktoré zvyšujú účinnosť cvičenia, sú to rôzne odporové gumy, balančné plošiny, aparát redcord či sm systém.

Skolióza a prevencia:

Nesmie chýbať edukácia pacienta o tom aké pohybové aktivity by mal vykonávať, aké športy sa doporučujú. Dôležitá je taktiež ergonómia stola doma napríklad pri učení, alebo správna výška a nastavenie stoličky. Základy školy chrbtice o správnom držaní tela, či správnych pohybových stereotypoch patrí tiež k základnej edukácií pacienta.

Korzetovanie:

Korzet sa pacientovi indikuje pri výraznejšej krivke podľa cobbovho uhla. Cieľom je najmä zabránenie ďalšiemu progresu skoliotickej krivky. Ide o pevný skelet, ktorý sa robí presne na mieru pacienta. Dôležitá je pravidelná kontrola či korzet stále drží svoj tvar a je na správnom mieste, najmä pri adolescentných pacientoch, ktorí sú v období rastu. Pacienti zväčša korzet nosia skoro celý deň, teda 22-23 hodín. Korzet dávajú dole počas cvičenia a samozrejme pri umývaní, teda osobnej hygiene.