Fyzioterapia po výmene bedrového kĺbu

Poranenia v oblasti kolenného kĺbu postihujú predovšetkým menisky a väzy kolena. K takémuto poškodeniu dochádza predovšetkým v dôsledku úrazu. V kolennom kĺbe dochádza taktiež k postupnému opotrebovaniu chrupavky v dôsledku jeho váhonosnej funkcie. Takéto opotrebovanie nazývame gonartróza. Fyzioterapia po operácii kolena je závislá samozrejme od typu operácie, teda či ide o artroskopiu, plastiku kolena alebo úplnú náhradu kolenného kĺbu. Fyzioterapia po artroskopii kolena Artoskopia kolena je miniinvazívna operačná metóda. V kolennom kĺbe sa najčastejšie indikuje pri poranení menisku. Rieši sa buď zošitím menisku (sutura) alebo odstránením poškodenej časti (menisektómia). Priebeh pooperačnej starostlivosti sa samozrejme líši. Pri suture menisku trvá rekonvalescencia dlhšie. Častokrát čítame o artroskopii, ako ide len o malý zákrok a pacient pomerne v krátkom čase môže plne zaťažovať operovanú končatinu. Lekári často ako „formu rehabilitácie“ odporučia stacionárny bicykel. Aj keď v porovnaní s inými operačnými výkonmi ide o menší zásah, netreba pooperačné obdobie podceňovať. Artroskopickým výkonom dôjde k narušeniu prirodzenej hydrodynamiku kĺbu, je narušená tvorba kolagénu, tvoria sa zrasty. Preto je dôležitá návšteva fyzioterapeuta, ktorý zhodnotí primeranú záťaž a určí vhodné cviky, ktoré naučí pacienta cvičiť aj v domácom prostredí. Nesmie chýbať edukácia o správnom stereotype chôdze s barlami. Využívajú sa taktiež prostriedky fyzikálnej terapie či ľadovanie. V neskorších štádiách sa zameriame na obnovenie plného rozsahu pohyblivosti v kĺbe a zlepšenie svalovej rovnováhy a sily. Dôležitým faktorom je taktiež dosiahnutie stability a funkčnosti segmentu nad kolenom ( bedrový kĺb ) a pod kolenom ( členok ). Fyzioterapia po plastike väzu Najčastejšie sa stretávame s poškodením tzv. LCA, teda predného skríženého väzu. Väzy majú v kolene stabilizačnú funkciu. Meniskus má naopak v kolene funkciu tlmiča. Pooperačné obdobie sa bude preto v určitých fázach líšiť. V akútnej pooperačnej fáze sa zameriame predovšetkým na mobilizáciu jazvy a priľahlých mäkkých štruktúr. S pacientom čím skôr pracujeme vo vertikále. Dôležité je koleno všas zaťažiť primeraným tlakom, kedy aktivujeme tzv. proprioreceptory. Sú to akési senzory, ktoré vysielajú informácie do nášho mozgu. Sú to predovšetkým informácie o polohe a pohybe. Ak koleno nezačneme včas zaťažovať, mozog tieto informácie nebude dostávať a začne „vypínať“ naše svaly v danej oblasti, čo sa prejaví zhoršenou stabilitou a mobilitou v kĺbe. Vyhýbame sa neprimeranému naťahovaniu štruktúr kolena, či prudkému rozcvičovaniu do krajných polôh, čím by sme mohli poškodiť prišitý väz, či odobraný štep. Našu prácu vždy konzultujeme s lekárom – operatérom, ktorý určí akou záťažou môžeme s kolenom pracovať. Ak plánujete podstúpiť operáciu kolena, alebo ste ju už absolvovali, navštívte nás v SylvoRehab a my Vám pomôžeme na ceste k zdravým kolenám.

Viscerálna manipulácia – v čom pomôže? Technika viscerálnej manipulácie pracuje s vnútornými orgánmi v brušnej a hrudnej dutine. Ide o komplexný prístup fyzioterapeuta, nakoľko funkcia vnútorných orgánov je priamo prepojená s pohybovým systémom. Je dokázané, že približne 30 % porúch pohybového aparátu má súvis s poruchou funkcie určitého vnútorného orgánu. Orgány taktiež výrazne ovplyvňujú psychický stav pacienta. Aké sú indikácie? Indikácie môžu priamo súvisieť s poruchami v oblasti vnútorných orgánov, alebo sú to poruchy pohybového aparátu, ktorých príčina je previazaná s poruchou funkcie vnútorného orgánu. Tieto vzťahy sa často prezentujú napríklad na ramennom kĺbe. Bolesť pravého ramena môžu vyvolať poruchy funkcie pečene alebo žlčníka. Ide najmä o nešpecifické bolesti, ktoré sa prejavujú bez zjavnej príčiny a v anamnéze nevie pacient vysvetliť konkrétny pohyb / polohu v ktorej ho rameno bolí. Častou chybou terapeuta je, že túto možnú príčinu bolesti ramena prehliadne a lieči ramenný kĺb, avšak príčina je ukrytá práve v poruche funkcie vnútorného orgánu. Ďalej môžeme spomenúť časté nafukovanie, plynatosť a s tým spojené bolesti driekovej chrbtice. Sú to najmä pacienti s chronickými bolesťami chrbta, nakoľko časté nafukovanie utlmuje aktivitu hlbokých brušných svalov a tie majú funkciu ochrany a stability pre našu chrbticu. Pre odstránenie bolesti chrbta je v tomto prípade nevyhnutné ošetriť brušnú dutinu a problém s nafukovaním. Často sa stretávame s poruchami bedrových kĺbov zapríčinených napätím tenkého či hrubého čreva. Taktiež sú to orgány malej panvy, ktoré spôsobujú poruchy vyprázdňovania, bolesti v panvovej oblasti, kostrče, u žien gynekologické ťažkosti, či problém s otehotnením. U mužov to môžu byť poruchy erekcie, problémy s prostatou a pod. Priebeh terapie viscerálnou manipuláciou Ide o jemné techniky vykonávané v oblasti brušnej dutiny. Pre pacienta by nemala byť terapia bolestivá, avšak určité techniky sú vykonávané v hĺbke brušnej dutiny a môžu byť pre pacienta čiastočne nepríjemné. Terapeut pohybuje s vnútornými orgánmi do určitých smerov a tak podporuje ich prirodzenú funkciu. Ak sa pracuje s orgánmi malej panvy, terapeut čiastočne zasahuje do intímnych partií pacienta, preto musí byť pacient o tejto skutočnosti dostatočne vopred informovaný. Fyzioterapia je predovšetkým komplexný prístup terapeuta. Viscerálna manipulácia je preto často len súčasťou komplexnej terapie a na to aby bola účinná, musí často fyzioterapeut pracovať aj s technikami mobilizácii kĺbov a uvoľnením svalového či fasciálneho napätia. Týmto spôsobom docielime trvalý liečebný efekt. Kliknite nižšie a pohodlne si objednajte Váš termín na viscerálnu manipuláciu u nás.

Od chvíle, kedy sa deti narodia, nám prinášajú do života plno radosti a úsmevov. Sledujeme ako začínajú spoznávať svet prostredníctvom pohybu. Otáčajú sa, uchopujú hračky, lozia, stavajú sa pri nábytku, postupne chodia a behajú. Ich prvé kroky sú pre nás nezabudnuteľnými okamihmi. Okrem toho by sme si však mali všímať, akým spôsobom tieto pohyby vykonávajú, teda sledovať vývoj pohybov počas prvých rokov ich života, pretože práve tieto momenty, môžu ovplyvniť ich pohybový aparát v ďalšom vývoji a raste organizmu. U veľa detí je tento psychomotorický vývoj zanedbaný. V dôsledku toho sa u nich vytvárajú pohybové odchýlky a poruchy, ktoré ovplyvňujú ich istotu pri pohybovaní sa, a tým narúšajú využitie plného potenciálu pohybu dieťaťa. Veľa z nás si tieto odchýlky začínajú všímať až keď sa dieťa začne samostatne a voľne pohybovať. Čím skôr sa tieto komplikácie podchytia, tým skôr môže dieťa žiť plnohodnotnejšie a s väčšou radosťou k pohybu. V našej praxi sa venujeme deťom od troch rokov. V rámci predškolského veku sa u detí najčastejšie stretávame s problematikou plochých nožičiek, valgóznymi členkami, padnutými kolienkami dovnútra, slabým bruškom či diastázou. Pracujeme s deťmi napríklad so zlou stabilitou nožičiek alebo vypuklým bruškom, čo im môže vyvolávať dyskomfort pri motoricky náročnejších pohyboch, ktorým sa môžu vyvarovať, ako sú chôdza do schodov, chôdza po nestabilných plošinách, behanie, skákanie a iné pohyby. Stretávame sa taktiež s poruchami svalového napätia (tonusu), teda deťmi so svalovou hypotóniou (zníženým svalovým napätím). Tieto deti sa prejavujú ako menej aktívne, pomalšie pri vykonávaní pohybov. V predškolskom veku bývajú deti skôr hypermobilné, teda majú zväčšené rozsahy pohybu v kĺboch, najčastejšie lakťových a kolenných, čo môže narúšať ich stabilitu kĺbov, prispieť k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupavky, bolestiam svalov aj kĺbov a celkovo zvýšiť riziko zranení. U hypotonických, hypermobilných detí vykonávame cielené cvičenia najmä na posilnenie svalových skupín. V tomto veku sú deti veľmi hravé a nedokážu sa plne sústrediť na korigovanie svojho tela v statických polohách. Terapiu pre deti sa preto snažíme viesť najmä prostredníctvom hry a rôznych dynamických pre deti zaujímavých pohybov a polôh. Využívame rôzne farebné pomôcky na cvičenie, aby sme upútali ich pozornosť, ako sú loptičky, expandery, nestabilné plošiny ako proprioceptívny chodník, ježkovia, fitloptaalebo bosu balance. Vytvoríme im rôzne prekážkové dráhy a vyskúšame aj lezecký pohyb na rebrinách. V období, keď prechádzajú zo škôlok do škôl, sa ich denný režim pohybu mení. Nemajú priestor na to, aby sa celý deň voľne pohybovali a hrali v rôznych polohách. Namiesto toho, každý deň nosia na chrbte ťažké tašky plné zošitov a učebníc, počas doobedia sedia v laviciach v statickej polohe, v neprispôsobených podmienkach - nízkych alebo naopak vysokých laviciach, či na stoličkách. V tomto období dochádza k veľkej zmene organizmu kvôli rastu a vývinu. U takýchto detí sa najčastejšie stretávame s problémami v oblasti chrbtice, s diagnózami chybného držania tela, skoliózami, skoliotickým držaním tela a hypermobilným syndrómom. Môžeme u detí vidieť predsunuté držanie hlavy, vyhrbený chrbát s odstávajúcimi lopatkami, vypuklé brucho a nesprávne postavenie panvy. Rovnako môžu byť spojené aj s nesprávnym postavením alebo dĺžkou dolných končatín, čo sa taktiež prejaví hlavne na chrbtici. U detí v tomto veku sa už zameriavame na cielenejšie pohyby, využívame aj statickejšie polohy, pretože už vedia vnímať svoje telo a pracovať na cielenejších a detailnejších pohyboch. Najčastejšie v praxi využívame metódu Dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie (DNS), Freemanovu metódu, Akrálnu koaktivačnú metódu (ACT), metódu Ľ. Schroth alebo Klappovo lezenie. S nástupom puberty, rýchlym rastom a hormonálnymi zmenami je pre deti potrebné aby svoj telesný vývoj viedli správnym smerom. Fyzioterapia u detí v puberte sa prostredníctvom cvičenia zameriava aj na prevenciu zdravotných problémov pohybového aparátu. Rovnako aj v tomto veku sa najčastejšie stretávame s poruchami v oblasti chrbtice, poruchami spôsobenými svalovou nerovnováhou, ale aj rastovými bolesťami, športovými úrazmi, či chronickými ochoreniami. U dievčat sa môžu vyskytovať problémy v oblasti panvy a brušnej dutiny na podklade prichádzajúcej menštruácie, ale aj tejto problematike sa vieme spoločne povenovať. Fyzioterapiu pre deti aplikujeme aj pri pacientoch s neurologickými, genetickými či autoimunitnými ochoreniami ako sú detská mozgová obrna (DMO), spinálna svalová atrofia (SMA), svalová dystrofia, myasthenia gravis. Cvičebný program je individuálne zvolený a vytvorený na základe pacientových schopností a zručností v danom veku. Pokiaľ nie je možné, aby sa pacienti so spomínanými diagnózami dopravili za nami do ambulancie, radi ich navštívime v ich domácom prostredí. V rámci terapie vykonávame najmä Bobath a Kabath techniku, respiračnú fyzioterapiu, polohovanie, pasívne pohyby, aktívne - asistované cvičenia pre zachovanie rozsahu pohybu v kĺboch, ako aj prevenciu pred kontraktúrami. Doprajte aj Vašim deťom zdravý pohyb. Rezervujte si termín na komplexné vstupné vyšetrenie a spoločne zistíme, či má Vaše dieťa zdravý pohybový vývoj, prípadne nastavíme individuálny plán plán fyzioterapie.