//
Skolióza patrí medzi najčastejšie odchýlky držania tela v detskom veku. Napriek tomu sa na ňu často pozeráme príliš zjednodušene - len ako na „krivý chrbát“. Tým však prehliadame, aké dôsledky môže mať nielen v detstve, ale aj v dospelosti, ak nie je riešená včas a správne.
Skolióza je trojrozmerné zakrivenie chrbtice, pri ktorom nedochádza iba k vybočeniu chrbtice do strany, ale aj k rotácii stavcov a zmene postavenia hrudníka a panvy. Ide teda o komplexný problém, ktorý ovplyvňuje celkové nastavenie tela. Príčiny vzniku skoliózy môžu byť rôzne – podrobnejšie sú popísané v samostatnom článku „Skolióza“.
Je veľmi dôležité pochopiť, že skolióza nie je len problém chrbtice, ale ovplyvňuje celý pohybový aparát dieťaťa. Každé dieťa so skoliózou je jedinečné a vyžaduje si individuálny terapeutický prístup. Ten by mal zohľadňovať nielen tvar a rozsah zakrivenia chrbtice, ale aj celkový vývin dieťaťa, jeho každodenné pohybové stereotypy, spôsob dýchania, športové a voľnočasové aktivity, ako aj celkový životný štýl.
Predškolský vek je často prehliadaným, no dôležitým obdobím pre vývin pohybového aparátu dieťaťa. Práve v tomto veku sa vytvárajú základné pohybové stereotypy, ktoré si dieťa prenáša do školského veku aj do dospelosti. Chrbtica je v tomto období veľmi tvárna, ale zároveň zraniteľná. Dieťa potrebuje rozmanitý a spontánny pohyb, prostredníctvom ktorého sa vyvíja jeho pohybový aparát aj nervový systém. Kľúčovú úlohu zohrávajú najmä pohyby ako lezenie a plazenie, hry na zemi, ktoré podporujú symetrickú spoluprácu oboch polovíc tela. Rovnako dôležité je časté striedanie polôh – prechod zo sedu do stoja, kľaku, drepu či polôh na štyroch. Tieto zmeny polôh umožňujú rovnomerné zaťažovanie chrbtice a bránia vzniku jednostranných pohybových stereotypov. Neoddeliteľnou súčasťou zdravého pohybového vývinu je aj voľný pohyb bez presných inštrukcií, pri ktorom dieťa objavuje vlastné možnosti pohybu, rozvíja svoju kreativitu a učí sa vnímať svoje telo v priestore. Práve tieto prirodzené pohybové vzorce podporujú symetrický vývin chrbtice, aktivujú hlboký stabilizačný systém a významne rozvíjajú koordinačné schopnosti detí. Ak sú tieto pohyby v predškolskom veku obmedzené, telo dieťaťa si začne vytvárať kompenzačné, často asymetrické pohybové stratégie, ktoré môžu neskôr prispieť k rozvoju skoliózy.
Jedným z najrizikovejších období pre rozvoj skoliózy u detí je prechod zo škôlky do školy. V tomto období dochádza k výraznej zmene denného režimu dieťaťa, ktorá má zásadný vplyv na pohybový aparát a najmä na vyvíjajúcu sa chrbticu. Dieťa, ktoré bolo v prirodzenom pohybe v škôlke, teda liezlo, behalo, neustále menilo polohy a spontánne zapájalo celé telo, začína v škole tráviť podstatnú časť dňa v sede. V sede trávi niekoľko hodín denne, zostáva v statických polohách, ktoré nie sú pre dozrievajúcu chrbticu prospešné. Detský pohybový aparát pritom ešte nemá dostatočne vybudovanú stabilitu na dlhodobé udržiavanie správneho držania tela. K zvýšenej záťaži sa pridáva aj nosenie ťažkých školských tašiek, ktoré deti často nenosia správne, napríklad na jednom ramene, nízko spustené alebo nesprávne
nastavené. Takéto zaťaženie môže podporovať nerovnomerné svalové napätie a negatívne ovplyvňovať postavenie hlavy, chrbtice, panvy aj ramenných pletencov.
S nástupom do školy zároveň dochádza k poklesu spontánneho pohybu. Deti majú menej príležitostí na prirodzené pohybové aktivity, ako sú lezenie, beh, skákanie či rotácie trupu, ktoré sú pre zdravý vývin chrbtice a koordináciu nevyhnutné. Tento deficit pohybu býva často ešte viac prehĺbený zvýšeným časom stráveným pri telefónoch, počítačoch či televízoroch – či už sú využívané na školské povinnosti alebo ako používané v rámci voľného času. Typickým dôsledkom je predklon a predsun hlavy, zhrbený chrbát, vypuklé bruško a znížená aktivita hlbokého stabilizačného systému. V dnešnej dobe sa v tomto veku stretávame s bolesťami
hlavy u detí. Detská chrbtica je v tomto období stále vo fáze rastu a tvarovania, a preto dlhodobé jednostranné a statické zaťaženie, v kombinácii s nedostatkom pohybu, môže výrazne ovplyvniť jej vývoj a prispieť k vzniku alebo progresii skoliózy.
V neskoršom mladšom školskom veku dochádza k zrýchlenému rastu chrbtice, ktorý často prebieha rýchlejšie než je svalový a nervový systém schopný prispôsobiť sa tomuto rastu. Práve v tomto období sa skolióza môže prvýkrát výraznejšie prejaviť alebo sa začínajú zhoršovať už existujúce mierne zakrivenia. Dieťa často ešte nepociťuje bolesť, no môžu sa objaviť viditeľné asymetrie trupu, ramien alebo lopatiek, zhoršené držanie tela a rýchlejšia únava či bolesť pri sedení či pohybe.
Starší školský vek, najmä obdobie puberty, predstavuje najkritickejšiu fázu pre progresiu skoliózy. Rýchly telesný rast a hormonálne zmeny spôsobujú, že chrbtica rastie často rýchlejšie, než sa dokáže svalový a nervový systém prispôsobiť, čo vytvára podmienky na zhoršovanie existujúcich zakrivení. V tomto veku sa skolióza už neprejavuje len zmenou držania tela, ale môže ovplyvňovať celkovú funkciu pohybového aparátu. Objavujú sa výraznejšie asymetrie trupu, rozdielna výška ramien alebo lopatiek, zhoršená stabilita, rozdielna dĺžka dolných končatín a častejšie aj únava či bolesti chrbta. Významnú úlohu zohráva aj životný štýl – dlhodobé sedenie, nedostatok prirodzeného pohybu a jednostranne zaťažujúce športy bez kompenzácie môžu podporovať svalové dysbalancie a progresiu skoliózy. V období puberty môže skolióza ovplyvňovať aj dýchanie a funkciu hrudníka, čo sa
môže prejaviť zmenou dýchania a celkovou únavou. Okrem fyzických prejavov netreba podceňovať ani psychologický dopad, ktorý môže ovplyvniť sebavedomie dieťaťa.
Práve preto je v staršom školskom veku kľúčové pravidelné sledovanie chrbtice a
individuálne vedená fyzioterapia, ktorá zohľadňuje typ zakrivenia aj pohybové a dychové stereotypy dieťaťa.
V období adolescencie sa rast chrbtice postupne spomaľuje, no dôsledky skoliózy môžu pretrvávať, najmä ak nebola včas a správne podchytená. Zakrivenie sa síce už väčšinou nezhoršuje tak rýchlo, môže však ovplyvňovať držanie tela, pohybový komfort, svalovú rovnováhu a vznik bolestí chrbta. V tomto veku je dôležité zamerať sa na stabilizáciu chrbtice, správne pohybové návyky a prevenciu ťažkostí v dospelosti.
Šport je pre deti mimoriadne dôležitý pre ich zdravý vývin. Mali by sme mať však na pamäti, že nie každý šport automaticky „vyrovnáva“ telo a správne formuje. Jednostranne zaťažujúce športy, ako sú tenis, hokej, bedminton, ľukostrelba či rôzne tanečné disciplíny, môžu zvýrazňovať svalové dysbalancie, podporovať asymetrické držanie tela a v prípade už prítomnej skoliózy aj prehĺbiť existujúce zakrivenie. To však neznamená, že tieto športy zakazujeme robiť. Cielenou fyzioterapiou spolu vytvoríme individuálnu kompenzáciu pre dieťa, aby sa mohlo s radosťou venovať akémukoľvek športu.
Princíp „rovnaké cviky pre všetkých“ nie je ideálnou cestou. Napríklad: Dve deti môžu mať na zobrazovacích vyšetreniach (RTG) podobný alebo rovnaký stupeň skoliózy, avšak ich telo môže fungovať úplne odlišne. Jedno dieťa môže mať napríklad aj nestabilnú panvu, rozdielnu dĺžku dolných končatín, plochonožie a druhé dieťa vpáčený hrudník a diastázu. Neexistuje jeden univerzálny cvik na skoliózu. Správna terapia musí vždy zohľadňovať typ a lokalizáciu zakrivenia, vek a fázu rastu dieťaťa, kvalitu dychu, koordináciu, vnímanie vlastného tela a celkový pohybový vývin.
Ak sa skolióza nerieši alebo sa rieši nesprávne, môže mať v budúcnosti vplyv nielen na držanie tela, ale aj na dýchanie, postavenie panvy a dolných končatín, vznik bolestí chrbta, krku či hlavy, ako aj na únavu, koncentráciu a pohybové schopnosti v dospelosti. Naopak, včasná a správne vedená fyzioterapia dokáže spomaliť alebo zastaviť progresiu skoliózy, zlepšiť držanie tela a podporiť zdravý pohybový vývoj dieťaťa a zlepšiť kvalitu jeho života.
